Перевод: с французского на узбекский

с узбекского на французский

veau+d'or

  • 1 veau

    nm.
    1. buzoq (bir yoshgacha); veau sous la mère onasini emayotgan buzoq; veau marin tulen; tuer le veau gras dabdabali ziyofat bermoq (oilaviy shodiyona munosabati bilan); pleurer comme un veau bo‘kirib yig‘lamoq, o‘kramoq, ho‘ngramoq; le veau d'or oltin, davlat, boylik, mol-mulk
    2. buzoq go‘shti
    3. buzoq terisi, upuka, charm, ko‘n; botte en veau retourné ag‘darma upukadan tikildan etik, ag‘darma etik
    4. fig.fam. merov, tentak, ovsar, farosatsiz, bo‘shang, laqma, ammamning buzog‘i; yalqov, dangasa, tanbal
    5. fam. yomon poygachi ot
    6. fam. kamquvvat avtomobil.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > veau

  • 2 étriper

    I vt. ichak-chavog‘ini olib tashlamoq, ichak-chavoqdan tozalamoq, étriper un veau buzoqning ichak-chavog‘ ini olib tashlamoq
    II s'étriper vpr.fam. bir-birini g‘oshtini yemoq, qattiq urishmoq (jarohat yetkazib); bir-birini o‘ldirmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > étriper

  • 3 longe

    nf. longe (de veau) molning bel go‘shti.
    nf. arqon; mener un cheval par la longe otni arqonidan yetaklab bormoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > longe

  • 4 marengo

    nm. poulet, veau (à la) marengo qo‘ziqorin, pomidor va sarimsoq solib qovurilgan jo‘ja, buzoq go‘shti.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > marengo

  • 5 noix

    I nf.inv.
    1. yong‘oq; noix muscade muskat yong‘og‘i; noix de coco kokos yong‘og‘i
    2. yong‘oq shaklidagi narsa; une noix de beurre yong‘oqday, yong‘oq kattaligiday sariyog‘; noix de veau molning son go‘shti; la noix d'une côtelette kotletning o‘rtasi
    3. fam. vieilli ahmoq, tentak, esi past, befarosat, so‘tak; quelle noix! qanday befarosat! une vieille noix qari so‘tak; loc. à la noix (de coco) sifatsiz, nobop, bemaza, jinni-ketdi; c'est une histoire à la noix bemaza hikoya
    II adj.fam. elle n'est pas plus noix qu'une autre befarosatlikda u boshqasidan ortiq emas.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > noix

  • 6 paupiette

    nf. pishirilgan o‘rama go‘sht; paupiettes de veau mol go‘shtidan qilingan o‘rama.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > paupiette

  • 7 pied

    nm.
    1. oyoq (oyoqning oshiqdan pastki qismi); doigts de pied oyoq barmoqlari; pied plat yassi oyoqlik; se fouler le pied oyog‘ini chiqarib olmoq; loc. être pieds nus, nu-pieds oyoqyalang, yalangoyoq bo‘lmoq; passer une rivière à pied sec daryodan oyog‘ini ho‘l qilmay o‘ tmoq; de pied en cap boshdan oyoq; mettre pied à terre tushmoq; avoir un pied dans la tombe bir oyog‘i yerda, bir oyog‘i go‘rda bo‘lmoq; coup de pied tepki; recevoir un coup de pied tepki yemoq; loc.fam. tu es bête comme tes pieds o‘lgiday ahmoqsan; j'ai joué comme un pied men juda yomon chaldim; marcher sur les pieds de qqn. birovga hurmatsizlik qilmoq; casser les pieds (de, à qqn) birovga mijg‘ovlik qilmoq; ça te fera les pieds bu senga yaxshigina dars bo‘ladi; mettre les pieds dans le plat ishni pachavasini chiqarmoq; je n'y ai jamais mis les pieds men u yerga oyoq ham bosmaganman; il s'est levé du pied gauche u chap yoni bilan turibdi; pieds et poings liés oyoq-qo‘li bog‘langan; faire des pieds et des mains pour + inf. biror narsa qilish uchun kuyib pishmoq; attendre qqn. de pied ferme biror kishini dadillik bilan kutmoq; au pied levé tayyorgarliksiz
    2. loc. (sur, à, en) sur ses pieds, sur un pied oyoqda, tik turib; retomber sur ses pieds qiyin ahvoldan manfaat bilan chiqib olmoq; sur pied oyoqda; dès cinq heures, il est sur pied soat beshdan beri, u oyoqda; mettre sur pied une entreprise korxonani oyoqqa turg‘izmoq; à pied piyoda; allons-y à pied piyoda ketdik; course à pied yugurish; il a été mis à pied u ishdan haydalgan, bo‘shatilgan edi; à pieds joints juft oyoqlab; en pied bor bo‘yicha; un portrait en pied bor bo‘yicha chizilgan rasm; aux pieds de qqn. birovning oldida (egilib, bukilib); se jeter, tomber aux pieds de qqn. birovning oyog‘iga yiqilmoq, bosh urmoq, yolvormoq
    3. loc. avoir pied suvni bo‘ylaganda oyog‘i yerga tegib turmoqlik; perdre pied oyog‘i yerga yetmaslik; lâcher pied yon bermoq, chekinmoq
    4. avoir bon pied, bon oeil hali bardam bo‘lmoq; pied à pied qadam-baqadam
    5. oyoq, oyoq tomoni, poya, etak, tag, pastki qism; le pied et la tête d'un lit karavotning bosh va oyoq tomoni; caler le pied d'une échelle narvonning oyog‘ini mahkam joylamoq; le pied du mur devorning tagi, pastki qismi; la maison est au pied de la colline uy tepalikning tagida, etagida; typogr. le pied d'une lettre literaning pastki qismi, asosi; loc. être à pied du mur burchakka qisib qo‘yilgan bo‘ lmoq, biror narsa qilishga majbur qilib qo‘yilgan bo‘ lmoq; être au PIED-À-TERRE PIGEON pied d'oeuvre ishning oldida bo‘lmoq; fruits vendus sur pied daraxtning shoxida, terilmasdan burun sotilgan meva
    6. tuyoq (qassobxonalarda sotiladigan qismi); pieds de veau, de mouton, de porc buzoq, qo‘y, cho‘chqa tuyog‘i
    7. band, dasta, shoxcha, poya; pied de vigne tok, tok zangi; des pieds de salade salatning bandlari
    8. oyoq, poya; un verre à pied rumka; pied de table stolning oyog‘ i; fig. prendre son pied o‘rnashib olmoq
    9. fut (0,324 mga teng uzunlik o‘lchovi); loc.fig. il aurait voulu être (à) cent pieds sous terre u yer yorilmadiyu, yerga kirib ketmadi; vx. il tirait un nez d'un pied de long u umidsizlikka tushgan va xijolat bo‘lib qolgan edi
    10. anglo-saksonlarda uzunlik o‘lchovi; miliya (0,3048 m); aeronavtikada xalqaro balandlik o‘lchovi; l'avion vole à 10 000 pieds samolyot 10 000 milya balandlikda uchmoqda
    11. au pied de la lettre so‘zma-so‘z, aynan; prendre son pied maza, huzur qilmoq, rohatlanmoq; quel pied! maza, rohat! c'est le pied bu juda maza
    12. sur (le, un) pied -day, darajasida; être traité, reçu sur le pied de -day, darajasida muomala qilinmoq, qabul qilinmoq; sur un pied d'égalité bir xil darajada, teng; armée sur le pied de guerre jangovor shtatdagi armiya; au petit pied qisqa, qulochkashlamay
    13. pied à coulisse qalinlik va diametrni o‘lchaydigan asbob
    14. poét. turoq; les pieds d'un vers latin lotin tilidagi she'rning turog‘i.
    bot.adj. maymoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > pied

  • 8 pleurer

    I vi.
    1. yig‘lamoq, ko‘z yoshi qilmoq; avoir envie de pleurer yig‘lagisi kelmoq; pleurer à chaudes larmes, comme un veau ko‘z yoshlari shashqator bo‘lmoq; loc. c'est Jean qui pleure et Jean qui rit uning qachon yig‘lashini, qachon kulishini bilmaysan; à pleurer, à faire pleurer yig‘laguday, odamni yig‘ isini keltirguday; c'est triste à pleurer odam juda xafa bo‘lib ketasan
    3. ko‘zlari yoshlanmoq; le vent me fait pleurer shamolda ko‘zlarim yoshlanyapti
    4. o‘ksigan bo‘lmoq, yig‘layotgan bo‘lmoq, o‘ksinmoq, yig‘lamoq; pleurer sur son sort o‘z taqdiridan o‘ksinmoq
    5. o‘tinib, yolvorib, yig‘lamsirab so‘ramoq
    II vt.
    1. achinmoq, o‘kinmoq, ichi achishmoq; pleurer sa jeunesse enfuie o‘tib ketgan yoshligiga achinmoq; pleurer un enfant (mort) (o‘lgan) bolaga aza tutib yig‘lamoq, ko‘z yoshi to‘kmoq; fam. pleurer misère qashshoqlikdan o‘kinmoq
    2. fam. pleurer le pain qu'on mange yegan noniga ichi achishmoq, xasis bo‘lmoq
    3. to‘kmoq, oqizmoq (ko‘z yoshi); pleurer des larmes de joie quvonch yoshlarini to‘kmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > pleurer

  • 9 rôti

    nm. qovurdoq, qovurma; rôti de boeuf, de veau mol, buzoq go‘shti qovurdog‘i.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > rôti

  • 10 vache

    I nf.
    1. sigir, mol; mol go‘shti; sigir terisi, charmi; vache à lait, vache laitière sog‘in sigir; la vache meugle, beugle sigir ma'raydi; maladie de la vache folle (encéphalite spongiforme) oqsim, oqsil kasalligi; une vache qui donne, qui frappe de la corne suzong‘ ich sigir; les vaches grasses mo‘l-ko‘lchilik; les vaches maigres ocharchilik; qurg‘oqchilik; vache à lait sog‘in sigir, serdaromad joy; le plancher des vaches qattiq yer, quruqlik; il pleut comme vache qui pisse yomg‘ir chelaklab quyganday yog‘moqda; parler français comme une vache espagnole fransuz tilida juda yomon gapirmoq; en vache zimdan, sekingina, yeng ichida, bildirmasdan; une vache n'y trouverait pas son veau it egasini, mushuk bekasini tanimaydi
    2. fig.vx. juda semiz ayol; pop.vx. dangasa va lanj odam
    3. fam. vieilli politsiyachi, jandarm
    4. fam. qo‘pol, jahldor, berahm odam; ablah, razil, muttaham odam
    II adj.fam. keskin, qo‘pol, qattiq, dag‘al, badjahl, zolim; razil, qabih, pastkash, noinsof; il a été vache avec moi u menga pastkashlik qildi
    III intj. la vache! o, eh, o‘, o‘hho‘; obbo, jin ursin; la vache! comme c'est beau o‘hho‘! qanday go‘zal!

    Dictionnaire Français-Ouzbek > vache

См. также в других словарях:

  • veau — veau …   Dictionnaire des rimes

  • veau — [ vo ] n. m. • fin XIIe; vedel, veelXIIe; lat. vitellus 1 ♦ Petit de la vache, pendant sa première année, qu il soit mâle ou femelle. Veau nourri au lait, au fourrage (⇒ broutard) . Après un an, le veau mâle s appelle bouvillon, taurillon, le… …   Encyclopédie Universelle

  • veau — VEAU. subst. m. Le petit de la vache. Veau gras. longe de veau. ris de veau. fraise, jarret de veau. teste de veau. On appelle, Veau de lait, Un veau qui tette la mere. On appelle, Eau de veau, De l eau dans laquelle on a fait boüillir quelque… …   Dictionnaire de l'Académie française

  • veau — Veau, m. monosyll. Vitulus, Buculus. Chair de veau, Vitulina, Caro vitulina. Du veau rosti, Assum vitulinum. Cic. Qui n a non plus d arrest qu un jeune veau, ou un cheval deslié, qui n est point domté, ou a esté long temps à l estable sans rien… …   Thresor de la langue françoyse

  • Veau d’or — Veau d or L adoration du veau d or, Nicolas Poussin Dans la Bible, le Veau d or (en hébreu : עגל הזהב) est un symbole de l idolâtrie. Histoire d après la Bible Épisode de l’Exode (Ex 32) du peuple hébreu de l’Égypte vers la …   Wikipédia en Français

  • veau — (vô ; au XVIe siècle, d après Bèze, on prononce veo, un e fermé s entend avec o et ne fait qu un son, on ne doit pas prononcer viau comme les Parisiens) s. m. 1°   Nom du petit de la vache, pendant la première année. •   Et qui m empêchera de… …   Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré

  • VEAU — s. m. Le petit de la vache. Veau gras. Un veau qui est encore sous sa mère. Acheter un veau. Veau mort né.   Veau de lait, Veau qui tette encore sa mère.  Veaux de rivière, Veaux qu on engraisse d une façon particulière, aux environs de Rouen. … …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 7eme edition (1835)

  • VEAU — n. m. Petit de la vache. Veau gras. Un veau qui est encore sous sa mère. Acheter un veau. Veau mort né. Veau de lait, Veau qui tète encore sa mère. Veau de rivière, Veau qu’on engraisse d’une façon particulière, aux environs de Rouen. Fig., Tuer… …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 8eme edition (1935)

  • Veau — Pour les articles homonymes, voir veau (homonymie). Veau de race Bos taurus, Victoria, Australie Le mot veau désigne le jeune …   Wikipédia en Français

  • Veau d'or — L’adoration du veau d’or, Nicolas Poussin. Dans la Bible, le Veau d’or (en hébreu : עגל הזהב) est un symbole de l’idolâtrie. Sommaire …   Wikipédia en Français

  • veau — nm. (jusqu au 6 mois) : VÉ (Aime VAU, Albanais 001b PPA anc., Andilly, Arbusigny, Ballaison, Balme Sillingy., Bellevaux, Beaufort, Biot, Bonneville, Bozel, Chamonix, Châtel, Chavanod, Clermont, Cordon, Douvaine, Évian, Frangy, Juvigny, Larringes …   Dictionnaire Français-Savoyard

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»