-
1 मदशाक
máda-ṡākam. Portulaca Quadrifiga L.
-
2 ग्रामदशेश
grā́ma-daṡêṡam. the head of 10 villages Mn. VII, 116.
-
3 छन्दोमदशाह
chandomá-daṡâ̱ham. id. KātyṠr. XXIII f. ṠāṇkhṠr. XIII Vait.
-
4 दामदश
dāma-daṡamfn. id. Lāṭy.
-
5 अन्तर _antara
अन्तर a. [अन्तं राति ददाति, रा-क]1 Being in the inside, interior, inward, internal (opp. बाह्य); योन्तरो यमयति Śat. Br.; ˚र आत्मा Tait. Up.; कश्चनान्तरो धर्मः S. D. अन्तरापणवीथ्यश्च नानापण्योपशोभिताः अनुगच्छन्तु Rām.7.64.3.-2 Near, proximate (आसन्न); कृष्वा युजश्चिदन्तरम् Rv.1. 1.9.-3 Related, intimate, dear, closely connected (आत्मीय) (opp. पर); तदेतत्प्रेयः पुत्रात्...... प्रेयो$न्यस्मात्सर्व- स्मादन्तरतरं यदयमात्मा Śat. Br.; अयमत्यन्तरो मम Bharata.-4 Similar (also अन्तरतम) (of sounds and words); स्थाने$न्तरतमः P.I.1.5; हकारस्य घकारोन्तरतमः Śabdak.; सर्वस्य पदस्य स्थाने शब्दतो$र्थतश्चान्तरतमे द्वे शब्दस्वरूपे भवतः P. VIII.1.1. Com.-5 (a) Different from, other than (with abl.); यो$प्सु तिष्ठन्नद्भ्यो$न्तरः Bṛi. Ār. Up.; आत्मा स्वभावो$न्तरो$न्यो यस्य स आत्मान्तरः अन्यस्वभावः व्यवसायिनो$न्तरम् P.VI.2.166 Sk. ततो$न्तराणि सत्त्वानि स्वादते स महाबलः Rām.7. 62.5. (b) The other; उदधेरन्तरं पारम् Rām.-6 Exterior, outer, situated outside, or to be worn outside (अन्तरं बहिर्योगोपसंव्यानयोः P.I.1.36) (In this sense it is declined optionally like सर्व in nom. pl. and abl. and loc. sing.) अन्तरे-रा वा गृहाः बाह्या इत्यर्थः (चण्डालादिगृहाः); अन्तरे-रा वा शाटकाः परिधानीया इत्यर्थः Sk.; so अन्तरायां पुरि, अन्तरायै नगर्यै, नमो$न्तरस्मै अमेधसाम् Vop.-रम् 1 (a) The interior, inside; ततान्तरं सान्तरवारिशीकरैः Ki.4.29,5.5; जालान्तरगते भानौ Ms.8.132; विमानान्तरलम्बिनीनाम् R.13.33; Mk.8.5, Ku. 7.62; अपि वनान्तरं श्रयति V.4.24; लीयन्ते मुकुलान्तरेषु Ratn. 1.26, Ki.3.58; अन्तरात् from inside, from out of; प्राकारपरिखान्तरान्निर्ययुः Rām.; अन्तरे in, into; वन˚, कानन˚, प्रविश्यान्तरे &c. (b) Hence, the interior of any thing, contents; purport, tenor; अत्रान्तरं ब्रह्मविदो विदित्वा Śvet. Up. (c) A hole, an opening; तस्य बाणान्तरेभ्यस्तु बहु सुस्राव शोणितम्.-2 Soul, heart; mind; सततमसुतरं वर्णयन्त्यन्तरम् Ki.5.18 the inmost or secret nature (lit. middle space or region); लब्धप्रतिष्ठान्तरैः भृत्यैः Mu.3.13 having enter- ed the heart; सदृशं पुरुषान्तरविदो महेन्द्रस्य V.3.-3 The Supreme Soul.-4 Interval, intermediate time or space, distance; रम्यान्तरः Ś.4.11; किंचिदन्तरमगमम् Dk.6; अल्प- कुचान्तरा V.4.49; क्रोशान्तरेण पथि स्थिताः H.4 at the distance of; बृहद् भुजान्तरम् R.3.54; अन्तरे oft. trans- lated by between, betwixt; गीतान्तरेषु Ku.3.38 in the intervals of singing; मरणजीवितयोरन्तरे वर्ते betwixt life and death; अस्त्रयोगान्तरेषु Rām.; तन्मुहूर्तकं बाष्पसलिलान्तरेषु प्रेक्षे तावदार्यपुत्रम् U.3 in the intervals of weeping; बाष्पविश्रामो$प्यन्तरे कर्तव्य एव U.4 at intervals; स्मर्तव्योस्मि कथान्तरेषु भवता Mk.7.7 in the course of conversation; कालान्तरावर्तिशुभाशुभानि H.1 v. l. See कालान्तरम्; सरस्वतीदृषद्वत्योर्यदन्तरम् Ms.2.17,22; द्यावापृथिव्यो- रिदमन्तरं हि व्याप्तं त्वयैकेन Bg.11.2; न मृणालसूत्रं रचितं स्तनान्तरे Ś.6.18 between the breasts; Bg.5.27; अस्य खलु ते बाणपथवर्तिनः कृष्णसारस्यान्तरे तपस्विन उपस्थिताः Ś.1; तदन्तरे सा विरराज धेनुः R.2.2;12.29. (b) Intervention (व्यवधान) oft. in the sense of 'through'; मेघान्तरालक्ष्यमि- वेन्दुबिम्बम् R.13.38 through the clouds; वस्त्रं अन्तरं व्यवधायकं यस्य स वस्त्रान्तरः P.VI.2.166 Sk.; महानद्यन्तरं यत्र तद्देशान्त- रमुच्यते; जालान्तरप्रेषितदृष्टिः R.7.9 peeping through a window; विटपान्तरेण अवलोकयामि Ś.1; क्षणमपि विलम्बमन्तरीकर्तु- मक्षमा K.36 to allow to come between or intervene; कियच्चिरं वा मैघान्तरेण पूर्णिमाचन्द्रस्य दर्शनम् U.3.-5 Room, place, space in general; मृणालसूत्रान्तरमप्यलभ्यम् Ku.1.4; न ह्यविद्धं तयोर्गात्रे बभूवाङ्गुलमन्तरम् Rām.; मूषिकैः कृते$न्तरे Y.1. 147; गुणाः कृतान्तराः K.4 finding or making room for themselves; न यस्य कस्यचिदन्तरं दातव्यम् K.266; देहि दर्शना- न्तरम् 84. room; पौरुषं श्रय शोकस्य नान्तरं दातुमर्हसि Rām. do not give way to sorrow; तस्यान्तरं मार्गते Mk.7.2 waits till it finds room; अन्तरं अन्तरम् Mk.2 make way, make way.-6 Access, entrance, admission, footing; लेभेन्तरं चेतसि नोपदेशः R.6.66 found no admission into (was not impressed on) the mind; 17.75; लब्धान्तरा सावरणे$पि गेहे 16.7.-7 Period (of time), term; मासान्तरे देयम् Ak.; सप्तैते मनवः । स्वे स्वेन्तरे सर्वमिदमुत्पाद्यापुश्चराचरम् Ms.1.63, see मन्वन्तरम्; इति तौ विरहान्तरक्षमौ R.8.56 the term or period of separation; क्षणान्तरे -रात् within the period of a moment.-8 Opportunity, occasion, time; देवी चित्रलेखामव- लोकयन्ती तिष्ठति । तस्मिन्नन्तरे भर्तोपस्थितः M.1. अत्रान्तरे प्रणम्याग्रे समुपविष्टः; Pt.1 on that occasion, at that time; अस्मिन्नन्तरे Dk.164; केन पुनरुपायेन मरणनिर्वाणस्यान्तरं संभावयिष्ये Māl.6; कृतकृत्यता लब्धान्तरा भेत्स्यति Mu.2.22 getting an opportunity; 9; यावत्त्वामिन्द्रगुरवे निवेदयितुं अन्तरान्वेषी भवामि Ś.7. find a fit or opportune time; शक्तेनापि सता जनेन विदुषा कालान्तरप्रेक्षिणा वस्तव्यम् Pt.3.12; waiting for a suitable opportunity or time; सारणस्यान्तरं दृष्ट्वा शुको रावणमब्रवीत् Rām.-9 Difference (between two things), (with gen. or in comp.) शरीरस्य गुणानां च दूरमत्यन्तमन्तरम् H.1.46; उभयोः पश्यतान्तरम् H.1.64, नारीपुरुषतोयानामन्तरं महदन्तरम् 2.39; तव मम च समुद्रपल्वलयोरिवान्तरम् M.1; Bg.13.34; यदन्तरं सर्षपशैलराजयोर्यदन्तरं वायसवैनतेययोः Rām.; द्रुमसानुमतां किमन्तरम् R.8.9;18.15; rarely with instr.; त्वया समुद्रेण च महदन्तरम् H.2; स्वामिनि गुणान्तरज्ञे Pt.1.11; difference; सैव विशिनष्टि पुनः प्रधानपुरषान्तरं सूक्ष्मम् Sāṅ. K.-1 (Math.) Difference, remainder also subtraction, cf. योगोन्तरेणोनयुतो$र्धितस्तौ राशी स्मृतौ संक्रमणाख्यमेतत् ॥ Līlā.-11 (a) Different, another, other, changed, altered (manner, kind, way &c.); (Note:- that in this sense अन्तर always forms the latter part of a compound and its gender remains unaffected i. e. neuter, whatever be the gender of the noun forming the first part; कन्यान्तरम् (अन्या कन्या), राजान्तरम् (अन्यो राजा), गृहान्तरम् (अन्यद् गृहम्); in most cases it may be rendered by the English word 'another'.); इदमवस्थान्तरमारोपिता Ś.3 changed condition; K.154; Mu.5; शुभाशुभफलं सद्यो नृपाद्देवाद्भवान्तरे Pt.1.121; जननान्तरसौहृदानि &Sacute.5.2 friendships of another (former) existence; नैवं वारान्तरं विधास्यते H.3 I shall not do so again; आमोदान् हरिदन्तराणि नेतुम् Bv.1.15, so दिगन्तराणि; पक्षान्तरे in the other case; देश˚, राज˚, क्रिया˚ &c. (b) Various, different, manifold (used in pl.); लोको नियम्यत इवात्मदशान्तरेषु Ś.4.2; मन्निमित्तान्यवस्थान्तराण्यवर्णयत् Dk.118 various or different states; 16; sometimes used pleonastically with अन्यत् &c.; अन्यत्स्थानान्तरं गत्वा Pt.1.-12 Distance (in space); व्यामो बाह्वोः सकरयोस्ततयोस्ति- र्यगन्तरम् Ak.; प्रयातस्य कथंचिद् दूरमन्तरम् Ks.5.8.-13 Absence; तासामन्तरमासाद्य राक्षरीनां वराङ्गना Rām.; तस्यान्तरं च विदित्वा ibid.-14 Intermediate member, remove, step, gradation (of a generation &c.); एकान्तरम् Ms.1.13; द्वयेकान्तरासु जातानाम् 7; एकान्तरमामन्त्रितम् P.VIII.1.55; तत्स्रष्टुरेकान्तरम् Ś.7.27 separated by one remove, See एकान्तर also.-15 Peculiarity, peculiar or characteristic possession or property; a (peculiar) sort, variety, or kind; व्रीह्यन्तरेप्यणुः Trik.; मीनो राश्यन्तरे, वेणुर्नृपान्तरे ibid.; प्रासङ्गो युगान्तरम् cf. also प्रधानपुरुषान्तरं सूक्ष्मम् Sāṅ. K.37. &c.-16 Weakness, weak or vulnerable point; a failing, defect, or defective point; प्रहरेदन्तरे रिपुम्, Śabdak. सुजयः खलु तादृगन्तरे Ki.2.52; असहद्भिर्माममिमित्रैर्नित्यमन्तरदर्शिभिः Rām; परस्यान्तरदर्शिना ibid.; कीटकेनेवान्तरं मार्गयमाणेन प्राप्तं मया महदन्तरम् Mk.9; अथास्य द्वादशे वर्षे ददर्श कलिरन्तरम् Nala.7.2.; हनूमतो वेत्ति न राक्षसो$न्तरं न मारुतिस्तस्य च राक्षसो$न्तरम् Rām.-17 Surety, guarantee, security; तेन तव विरूपकरणे सुकृतमन्तरे धृतम् Pt.4 he has pledged his honour that he will not harm you; आत्मान- मन्तरे$र्पितवान् K.247; अन्तरे च तयोर्यः स्यात् Y.2.239; भुवः संज्ञान्तरयोः P.III.2.179; धनिकाधमर्णयोरन्तरे यस्तिष्ठति विश्वासार्थं स प्रतिभूः Sk.-18 Regard, reference, account; न चैतदिष्टं माता मे यदवोचन्मदन्तरम् Rām. with reference to me; त्वदन्तरेण ऋणमेतत्.-19 Excellence, as in गुणान्तरं व्रजति शिल्पमाधातुः M.1.6 (this meaning may be deduced from 11).-2 A garment (परिधान).-21 Purpose, object, (तादर्थ्य) तौ वृषाविव नर्दन्तौ बलिनौ वासितान्तरे Mb.1.12.41; (Malli. on R.16.82).-22 Concealment, hiding; पर्व- तान्तरितो रविः (this sense properly belongs to अन्तर्-इ q. v.).-23 Representative, substitution. क्षात्रमाचरतो मार्गमपि बन्धोस्त्वदन्तरे Mb.12.1.3.-24 Destitution, being without (विना) which belongs to अन्तरेण. (अन्तरमवकाशाव- धिपरिधानान्तर्धिभेदतादर्थ्ये । छिद्रात्मीर्यावेनाबहिरवसरमध्येन्तरात्मनि च Ak.) [cf. L. alter]-25 Space (अवकाश); प्रेक्षतामृषि- सङ्घानां बभूव न तदान्तरम् Rām.7.14.19.-26 Separation (वियोग); भार्यापत्योरन्तरम् Mb.5.35.43.-27 A move or skilful play in wrestling; अन्योन्यस्थान्तरप्रेप्सू प्रचक्राते$न्तरं प्रति Mb.9.57.11.-28 A moulding of the pedestal and the base; षडंशं चान्तरे कर्णे उत्तरांशं तदूर्ध्वके । Māna.13.121; cf. स्थानात्मीयान्यतादर्थ्यरन्ध्रान्तर्धिषु चान्तरम् । परिधाने$वधौ मध्ये$- न्तरात्मनि नपुंसके । Nm.-Comp. -अपत्या a pregnant woman.-चक्रम् a technical term in augury Bṛi. S. chap.86.-ज्ञ a. knowing the interior, prudent, wise, foreseeing; नान्तरज्ञाः श्रियो जातु प्रियैरासां न भूयते Ki.11.24 not knowing the difference.-तत् a. spreading havoc.-द a. cutting the interior or heart.-दिशा, अन्तरा दिक् intermediate region or quarter of the compass.-दृश् a. realizing the Supreme Soul (परमात्मानुसंधायिन्).-पु(पू)रुषः the internal man, soul (the deity that resides in man and witnesses all his deeds); तांस्तु देवाः प्रपश्यन्ति स्वस्यैवान्तरपूरुषः; Ms.8.85.-पूजा = अन्तर-पूजा.-प्रभवः [अन्तराभ्यां भिन्नवर्णमातापितृभ्यां प्रभवति] one of a mixed origin or caste. (अम्बष्ठ, क्षत्तृ, करण, इ.); अन्तरप्रभवाणां च धर्मान्नो वक्तुमर्हसि Ms.1.2.-प्रश्नः an inner question, one contained in and arising out of what has been previously mentioned.-शायिन् -स्थ, -स्थायिन् -स्थित a.1 inward, internal, inherent; ˚स्थैर्गुणैः शुभ्रैर्लक्ष्यते नैव केन चित् Pt. 1.221.-2 interposed, intervening, separate.-3 seated in the heart, an epithet of जीव. -
6 चित्त _citta
चित्त p. p. [चित्-क्त]1 Observed, perceived.-2 Con- sidered, reflected or meditated upon.-3 Resolved-4 Intended, wished, desired.-5 Visible, perceptible.-त्तम् 1 Observing, attending.-2 (a) Thought, thinking, attention; (b) desire, intention, aim; मच्चित्तः सततं भव Bg.18.57; अनेकचित्तविभ्रान्त 16.16.-3 The mind; यदासौ दुर्वारः प्रसरति मदश्चित्तकरिणः Śānti.1.22; so चलचित्त and comps. below.-4 The heart (considered as the seat of intellect).-5 Reason, intellect, reasoning faculty.-6 Knowledge; चित्तं चित्तादुपागम्य मुनिरासीत संयतः । यच्चित्तं तन्मयो वश्यं गुह्यमेतत्सनातनम् ॥ Mb.14.51.27.-Comp. -अनुवर्तिन् a. acting according to one's will, humouring.-अपहारक, -अपहारिन्, -आकर्षिन्, -हारिन् a.1 'heart-stealing', attractive, captivating.-2 pleasing, agreeable, beautiful.-अर्पित a. preserved in the heart; चित्तार्पितनैषधेश्वरा N.9.31.-आभोगः attention of the mind to its own feelings, exclusive attachment to one thing.-आसङ्गः attachment, love.-उद्रेकः pride, arrogance.-ऐक्यम् agreement, unanimity.-उन्नतिः, -समुन्नतिः f.1 noble-mindedness.-2 pride, arrogance.-कलित a. anticipated, expected, calculated.-खेदः grief-चारिन् a. acting according to the will of another.-जः, -जन्मन् m.,-भूः, -योनिः 1 love, passion.-2 Cupid, the god of love; चित्तयोनिरभवत्पुनर्नवः R.19.46; सो$यं प्रसिद्धविभवः खलु चित्तजन्मा Māl.1.2.-ज्ञ a. knowing the mind of another; ते बहुज्ञस्य चित्तज्ञे पत्न्यै, पत्नौ पत्युर्महीक्षितः R.1.56.-नाथः lord of the heart; चित्तनाथमभिशङ्कितवत्या Śi.1.28.-नाशः loss of conscience.-निर्वृत्तिः f. content- ment, happiness.-प्रमाथिन् a. moving or touching the heart, exciting passion or love.-प्रशम a. composed, tranquil. (-मः) tranquility of heart.-प्रसन्नता joy, pleasure.-भेदः 1 difference of view.-2 incon- sistency, inconstancy.-मोहः infatuation of the mind.-रक्षिन् a. (=-चारिन्); शुश्रूषुर्निरभीमाना पतीनां चित्तरक्षिणी Mb.3.233.2.-रागः affection, passion, desire.-विकारः change of thought or feeling-विक्षेपः distraction of the mind.-विप्लवः, -विभ्रंशः, -विभ्रमः aberration, distur- bance or derangement of mind, madness, insanity; स्वप्नो$यं चित्तविभ्रंश उताहो सत्यमेव तु Mb.13.54.15.-विश्लेषः breach of friendship.-वृत्तिः f.1 disposition or state of the mind, inclination, feeling; एवमात्माभिप्रायसंभावितेष्टजन- चित्तवृत्तिः प्रार्थयिता विडम्ब्यते Ś.2.-2 thinking, imagining.-3 inward purpose, emotion.-4 (in Yoga phil.) in- ward working of the mind, mental vision; योगश्चित्तवृत्ति- निरोधः Yoga S.-वेदना affliction, anxiety.-वैकल्यम् bewilderment of the mind, distraction.-सङ्ख्य a. pervading the heart, penetrating the soul.-हारिन् a. fascinating, attractive, agreeable. -
7 नियम् _niyam
नियम् 1 P.1 To restain, curb, check, control, govern; प्रकृत्या नियताः स्वया Bg.7.2; (सुतां) शशाक मेना न नियन्तुमुद्यमात् Ku.5.5; 'could not dissuade her', &c.-2 To suppress, suspend, hold in (as breath, &c.); Ms. 2.192; न कथंचन दुर्योनिः प्रकृतिं स्वां नियच्छति Ms.1.59 'does not suppress or conceal', &c.-3 To offer, give; को नः कुले निवपनानि नियच्छतीति Ś.6.25.-4 To punish, chastise; नियन्तव्यश्च राजभिः Ms.9.213.-5 To regulate or direct in general; लोको नियम्यत इवात्मदशान्तरेषु Ś.4.2.-6 To attain, obtain; तालज्ञश्चाप्रयासेन मोक्षमार्गं नियच्छति Y.3.115; Ms.2.93.-7 To put on, assume.-8 To place upon. -Caus. (नियमयति)1 To restrain, control, regulate, check, punish; नियमयसि विमार्गप्रस्थितानात्तदण्डः Ś.5.8.-2 To bind, fasten; Śi.7.56; R.5.73.-2 To moderate, lessen, mitigate, relieve; छायाद्रुमैर्नियमितार्कमयूखतापः Ś.4.11; Ku.1.6. -
8 ग्राम
grā́mam. an inhabited place, village, hamlet RV. I, X AV. VS. etc.. ;
the collective inhabitants of a place, community, race RV. X, 146, 1 AV. etc.. ;
any number of men associated together, multitude, troop (esp. of soldiers)
RV. I, III, X AV. IV, 7, 5 ṠBr. VI, XII ;
the old women of a family PārGṛ. I, 9, 3 Sch. ;
ifc. (cf. Pāṇ. 6-2, 84)
a multitude, class, collection orᅠ number (in general) cf. indriya-, guṇa-, bhūta-, etc.;
a number of tones, scale, gamut Pañcat. V, 43 MārkP. XXIII, 52 ;
= indriya- Jain. ;
m. pl. inhabitants, people RV. II, 12, 7; X, 127, 5 ;
n. a village R. II, 57, 4 Hcat. I, 7, 721/722 ;
<cf. arishṭa-, mahā-, ṡūra-, saṉ-;
cf. Hib. gramaisg, « the mob» ;
gramasgar, « a flock» >
- ग्रामकण्टक
- ग्रामकन्द
- ग्रामकाम
- ग्रामकुक्कुट
- ग्रामकुमार
- ग्रामकुमारिका
- ग्रामकुलाल
- ग्रामकुलालिका
- ग्रामकूट
- ग्रामकूटक
- ग्रामकोल
- ग्रामक्रोड
- ग्रामखण्ड
- ग्रामग
- ग्रामगत
- ग्रामगमिन्
- ग्रामगामिन्
- ग्रामगृह्य
- ग्रामगृह्यक
- ग्रामगेय
- ग्रामगोदुह्
- ग्रामघात
- ग्रामघातक
- ग्रामघातिन्
- ग्रामघोषिन्
- ग्रामचटक
- ग्रामचर
- ग्रामचर्या
- ग्रामचैत्य
- ग्रामजनिष्पावी
- ग्रामजा
- ग्रामजात
- ग्रामजाल
- ग्रामजालिन्
- ग्रामजित्
- ग्रामणि
- ग्रामणी
- ग्रामणीथ्य
- ग्रामतक्ष
- ग्रामतस्
- ग्रामता
- ग्रामत्व
- ग्रामदशेश
- ग्रामदेवता
- ग्रामद्रुम
- ग्रामधरा
- ग्रामधर्म
- ग्रामनापित
- ग्रामनिवासिन्
- ग्रामपति
- ग्रामपात्र
- ग्रामपाल
- ग्रामपालक
- ग्रामपिष्ट
- ग्रामपुत्र
- ग्रामपुत्रिका
- ग्रामपुरुष
- ग्रामप्रेष्य
- ग्रामबालजन
- ग्रामभृत
- ग्राममद्गुरिका
- ग्राममहिषी
- ग्राममुख
- ग्राममृग
- ग्राममौख्य
- ग्रामयाजक
- ग्रामयाजिन्
- ग्रामयुद्ध
- ग्रामरजक
- ग्रामरथ्या
- ग्रामलुण्ठन
- ग्रामलेखक
- ग्रामवत्
- ग्रामवास
- ग्रामवासिन्
- ग्रामवास्तव्य
- ग्रामविशेष
- ग्रामवृद्ध
- ग्रामशत
- ग्रामषण्ड
- ग्रामषण्डिका
- ग्रामसंकर
- ग्रामसंघ
- ग्रामसद्
- ग्रामसिंह
- ग्रामसीमा
- ग्रामसुख
- ग्रामसूकर
- ग्रामस्थ
- ग्रामहासक
-
9 छन्दोम
chandomám. (fr. - do-'ma, « hymn's orᅠ metre's home») the 8th, 9th, andᅠ 10th day in the Dvādaṡâha rite (but cf. ĀṡvṠr. VIII, 7, 18) TS. VII ṠBr. XII KātyṠr. ṠāṇkhṠr. Lāṭy. ;
N. of the 3 Stomas sung in that rite TāṇḍyaBr. X, XIX, ;
- छन्दोमत्रिककुद्
- छन्दोमदशरात्र
- छन्दोमदशाह
- छन्दोमपवमानत्रिरात्र
- छन्दोमवत्
-
10 दाम
dāma1) in comp. for dāman
2) n. (ifc., where alsoᅠ - ka) wreath, garland MBh. Hariv. ;
(ā́) f. id. RV. VIII, 61, 6. ;
- दामकण्ठ
- दामग्रन्थि
- दामचन्द्र
- दामचरित
- दामश्रीदामचरित
- दामजातश्री
- दामतूष
- दामदश
- दामलिह्
- दामलिह्य
- दामसिंह
-
11 मद
mádam. hilarity, rapture, excitement, inspiration, intoxication RV. etc. etc.;
(du. wite madasya N. of 2 Sāmans ĀrshBr.);
ardent passion for (comp.) MBh. ;
(ifc. f. ā) sexual desire orᅠ enjoyment, wantonness, lust, ruttishness, rut (esp. of an elephant) MBh. Kāv. etc.;
(ifc. f. ā), pride, arrogance, presumption, conceit of orᅠ about (gen. orᅠ comp.) ib. ;
any exhilarating orᅠ intoxicating drink, spirituous liquor, wine, Soma RV. etc. etc.;
honey Ragh. ;
the fluid orᅠ juice that exudes from a rutting elephant's temples MBh. Kāv. etc.;
semen virile L. ;
musk L. ;
any beautiful object L. ;
a river L. ;
N. of the 7th astrol. mansion Var. ;
Intoxication orᅠ Insanity personified (as a monster created by Cyavana) MBh. ;
N. of a son of Brahmā. VP. ;
of a Dānava Hariv. ;
of a servant of Ṡiva BhP. ;
(ī) f. any agricultural implement (as a plough etc.) L. ;
n. N. of 2 Sāmans ĀrshBr. ;
- मदकर
- मदकरिन्
- मदकल
- मदकारण
- मदकारिन्
- मदकृत्
- मदकोहल
- मदगन्ध
- मदगमन
- मदगुरुपक्ष
- मदघ्नी
- मदच्युत्
- मदच्युत
- मदजल
- मदज्वर
- मददुर्दिन
- मदद्विप
- मदधार
- मदपटु
- मदपति
- मदप्रद
- मदप्रयोग
- मदप्रसेक
- मदप्रस्रवण
- मदभङ्ग
- मदभञ्जिनी
- मदमत्तक
- मदमत्ता
- मदमुच्
- मदमोहित
- मदराग
- मदरुद्रदत्त
- मदलेखा
- मदवल्लभ
- मदवारण
- मदवारि
- मदविक्षिप्त
- मदविह्वल
- मदविह्वलित
- मदवीर्य
- मदवृद्ध
- मदव्याधि
- मदशाक
- मदसौण्डक
- मदसार
- मदस्थल
- मदस्थान
- मदस्राविन्
- मदहस्तिनी
- मदहेतु
См. также в других словарях:
máda-ṡāka — मदशाक … Indonesian dictionary
chandomá-daṡâ̱ha — छन्दोमदशाह … Indonesian dictionary
dāma-daṡa — दामदश … Indonesian dictionary
grā́ma-daṡêṡa — ग्रामदशेश … Indonesian dictionary