Перевод: с французского на узбекский

с узбекского на французский

(échange)

  • 1 échange

    nm.
    1. alishish, almashish, almashtirish, ayirbosh, mavza qilish, ayirboshlash; discuter d'un échange de prisonniers asirlarmi almashtirish haqida fikrlashmoq; la valeur d'échange almashuv, ayirboshlash qiymati; faire un échange almashmoq, ayirboshlamoq; les échanges culturels madaniy aloqalar; biol. les échanges nutritifs modda almashinuvi; loc.adv. en échange de; evaziga, o‘rniga, badaliga
    2. écon. tovar ayirbosh qilish, mol almashish; savdo, savdo-sotiq; savdo aloqalari; le volume des échanges tovar ayirboshlash hajmi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > échange

  • 2 libre-échange

    nm. erkin savdo; une zone de libre-échange erkin savdo hududi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > libre-échange

  • 3 complicité

    nf.
    1. daxldorlik, aloqadorlik, aralashganlik, qatnashganlik, jinoyatda birga qatnashish, sheriklik, bosh qo‘shish; sa complicité dans le vol est évidente o‘g‘irlikka bosh qo‘shganligi ko‘rinib turibdi
    2. til biriktirish, kelishuv, gapni bir joyga qo‘yish, kelishish; ils agissent en étroite complicité ular qattiq til biriktirib harakat qiladilar; ko‘mak, yordam, qatnashish, hamkorlik
    3. n.pl. sheriklar, hamkorlar; il a des complicités dans ce milieu bular orasida uning sheriklari bor
    4. o‘zaro yaxshi tushunish, hamkorlik; ils ont échangé un regard de complicité ular bir-birini tushungan qarash qildilar.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > complicité

  • 4 courant

    -ante1
    adj.
    1. chopayotgan, yugurayotgan, yugurib ketayotgan, yuguruvchi; chien courant tozi it, tozi; écriture courante ravon yozuv; main courante qo‘l ushlagich (eskalator, zinorpoya)
    2. oquvchan, oqar, oqadigan, hozirgi, shu kundagi; eau courante oqar suv, suv quvuri
    3. hozirgi, shu kundagi (yil haqida); le dix courant hozirgi (shu oyning o‘ninchisida)
    4. odatdagi, oddiy, doimo bo‘lib turadigan, sodda; compte courant odatdagi hisob-kitob; langage courant og‘zaki nutq, so‘zlashuv tili; affaires courantes dolzarb ishlar; opération courante oddiy bank ishi, operasiyasi; monnaie courante muomaladagi chaqa pul; fig. qabul qilingan vosita; type courant oddiy, sodda namuna; tout courant loc.adv. osongina, bemalol, bemashaqqat, qiynalmay, qiyinchiliksiz.
    nm.
    1. oqim, oqish, oqib ketish, oqib o‘ tish, yo‘nalish; courant d'air havo oqimi, havo yo‘nalishi, gurillagan shamol, yelvizak; courant atmosphérique havo oqimi; courant marin dengiz oqimi; courant de marées ko‘ tarilish va pasayish oqimlari; suivre, descendre le courant oqim bo‘ylab suzmoq; remonter le courant oqimga qarshi suzmoq; qarshi turmoq, qarshi kurashmoq (ko‘chma m'noda)
    2. elektr toki; courant électrique, courant continu doimiy, o‘zgarmas tok; courant alternatif o‘zgaruvchan tok; courant de haute fréquence yuqori tezlik, chastota toki; courant à haute tension yuqori kuchlanishli tok; courants tourbillonnaires uyurma tok (harakat); courants vagabonds sayyor tok; courant faradique induksion tok; courant monophasé bir fazali tok; courant triphasé uch fazali tok; établir le courant tok yubormoq; interrompre le courant tokni uzib qo‘ymoq
    3. oqim, yo‘nalish, jarayon, yurish, aylanish, ko‘chish, siljish, harakat; courant de l'histoire tarixiy jarayon; les courants d'échange mol, tovar aylanishi; courant de populations aholining ko‘chib yurishi; être au courant de xabardor bo‘lmoq, bilmoq; mettre au courant de xabardor qilmoq, bildirmoq; tenir au courant de xabardor qilib turmoq, bildirib turmoq; dans le courant de jarayonida, davomida, ichida.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > courant

  • 5 procédé

    nm.
    1. muomala, birovga nisbatan o‘zini tutish; je n'ai pas apprécié ses procédés uning muomalasi menga yoqmadi; loc. échange de bons procédés o‘zaro yaxshi muomala
    2. uslub, yo‘l, metod; un procédé technique texnik uslub; péj. cela sent le procédé bundan sun'iylikning hidi kelyapti, yo‘ lini qilishyapti.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > procédé

  • 6 rendre

    I vt.
    1. biror narsani biror kishiga qaytarmoq, qaytarib bermoq
    1. qaytarmoq, qaytarib bermoq; je vous rends votre argent, votre livre men sizga pulingizni, kitobingizni qaytaryapman
    2. ko‘rsatmoq, bildirmoq, qilmoq, bermoq; rendre un service à un ami do‘stga yordam ko‘rsatmoq; rendre un arrêt hukm chiqarmoq loc. rendre grâce minatdorchilik bildirmoq
    3. qaytarib bermoq; rendre ce qu'on a volé o‘g‘irlagan narsalarini qaytarib bermoq; rendre à qqn. sa parole biror kishini bergan va'dasidan, so‘zidan ozod qilmoq
    4. qaytarib olib borib bermoq; article qui ne peut être ni rendu ni échangé na qaytarib olib borib berib bo‘lmaydigan, na almashtirib berilmaydigan tovar
    5. (ega narsa) qayta baxsh etmoq; ce traitement m'a rendu des forces, m'a rendu le sommeil bu davolash menga qayta kuch, uyqu bag‘ishladi
    6. qaytarmoq; (yarasha) javob qaytarmoq, javob bermoq; recevoir un coup et le rendre kaltagiga kaltak bilan javob bermoq; rendre la monnaie qaytimini bermoq; rendre à qqn. la monnaie de sa pièce yaxshilikka yaxshilik, yomonlikka yomonlik bilan javob qaytarmoq; rendre un salut salom bermoq, salomga allik olmoq; rendre à qqn. sa visite biror kishinikiga qarshi tashrif buyurmoq; Dieu vous le rendra au centuple buni xudo sizga yuz barobar qilib qaytaradi
    7. chiqarib yubormoq, ushlab qololmaslik; qusmoq, qayt qilmoq; il a rendu tout son dîner u yegan hamma ovqatini qayt qilib yubordi; avoir envie de rendre ko‘ngli aynimoq, qayt qilgisi kelmoq; loc. rendre l'âme, le dernier soupir omonatni topshirmoq, oxirgi nafasi chiqmoq, o‘lmoq
    8. ovoz chiqarmoq; instrument qui rend des sons grêles ingichka ovoz chiqaradigan asbob
    9. bo‘shatib bermoq, topshirmoq; rendre les armes qurollarni topshirmoq; le commandant a dû rendre la place qo‘mondon o‘z o‘rnini bo‘shatib berishiga to‘g‘ri keldi
    10. berish, ifodalash; tarjima qilish; il est difficile de rendre en français cette tournure bu iborani fransuz tilida berish qiyin
    11. til orqali ifodalash, berish; le mot qui rend le mieux ma pensée mening fikrimni yaxshiroq ifodalovchi so‘z
    12. biror vosita orqali ifodalash, berish; rendre avec vérité un paysage biror manzarani haqoniy bermoq
    II vi. bermoq, foyda keltirmoq; ces terres rendent peu bu yerlar kam hosil beradi; la pêche a bien rendu baliq ovi surmahsul bo‘ldi; fam. ça n'a pas rendu bundan foyda chiqmadi
    III se rendre vpr.
    1. (à) tan bermoq, bo‘ysunmoq, itoat etmoq; se rendre aux prières, aux ordres de qqn. birovning iltijolariga, buyruqlariga itoat etmoq
    2. taslim bo‘lmoq, o‘zini topshirmoq; mourir plutôt que de se rendre taslim bo‘lgandan ko‘ra, o‘lish afzalroq; se rendre sans conditions uzil-kesil taslim bo‘lmoq.
    I vt. qilmoq, qilib qo‘ymoq; il me rendra fou u meni jinni qilib qo‘yadi; rendre une personne heureuse biror kishini baxtli qilmoq; cela va rendre le travail difficile bu ishni og‘irlashtiradi; le jugement a été rendu public sud ochiq qilindi
    II se rendre vpr. bo‘lib qolmoq, biror holga tushmoq; chercher à rendre utile foydasi tegishga harakat qilmoq; vous allez vous rendre malade kasal bo‘ lib qolasiz.
    vpr. bormoq, yo‘l olmoq, tashrif buyurmoq, ravona bo‘lmoq; se rendre à son travail ishiga yo‘l olmoq; se rendre à l'étranger chet elga bormoq; elle s'est rendue chez lui u unikiga tashrif buyurdi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > rendre

  • 7 reprendre

    I vt.
    1. qayta olmoq, qayta qo‘ lga olmoq, olmoq; reprendre sa (la) route qayta yo‘lga tushmoq; reprendre courage dadil bo‘lmoq; loc. reprendre ses esprits o‘ziga, hushiga kelmoq, es-hushini yig‘moq; reprendre son souffle nafasini rostlamoq; reprendre haleine bir dam tin olmoq
    2. qaytarib olmoq, qayta qo‘lga kiritmoq, qayta erishmoq; il a repris sa liberté u ozodligiga qayta erishdi; reprendre ses forces kuchga kirmoq
    3. qaytarib olmoq; cet article ne peut être ni échangé ni repris bu mahsulot na almashtirib, na qaytarib olinmaydi; le garagiste m'a repris ma vieille voiture usta mening eski mashinamni sotib oldi
    4. biror narsadan qayta, yana olmoq; reprendre d'un plat ovqatdan yana olmoq
    5. qayta tutib, ushlab olmoq, qayta qo‘lga tushirmoq; le prisonniet évadé a été repris qochgan mahbus qayta qo‘lga tushdi; loc. on ne m'y reprendra plus meni boshqa qo‘lga tushirisholmaydi, aldasholmaydi; que je ne vous y reprenne pas! ikkinchi bor qo‘ limga tushmang (po‘pisa)
    6. tutib, ushlab qolmoq, qaytalab qolmoq; mon rhumatisme m'a repris revmatizmim tutib qoldi
    7. qaytadan, yangidan boshlamoq, yana davom ettirmoq, qayta kirishmoq; reprendre un travail, la lutte ishni, kurashni yangidan boshlamoq; reprendre ses études o‘qishlarini yana davom ettirmoq
    8. davom etmoq, qaytarmoq; il reprit d'une voix sourde u bo‘g‘iq ovozda davom etdi; reprendre un refrain en choeur naqarotni xor bo‘lib qaytarmoq; reprenons l'histoire depuis le début voqeani boshidan qaytaraylik
    9. qayta ko‘rib chiqmoq, qayta tuzatib chiqmoq, qayta kirishmoq (tuzatish uchun); reprendre un article maqolani qayta ko‘rib chiqmoq
    10. davom ettirmoq, qayta tiklamoq, qayta qo‘lga olmoq; reprendre un programme rejani qayta tiklamoq
    II vi.
    1. tuzalmoq, sog‘aymoq, o‘ziga kelmoq, kuchga, kuch-quvvatga kirmoq; tiklanmoq, o‘nglanmoq, oyoqqa turib olmoq, qaddini rostlamoq; le petit a bien repris kichkintoy anchagina o‘ziga kelib qoldi; les affaires reprennent ishlar yurishib ketdi
    2. qayta, yana boshlanmoq; la pluie reprit de plus belle yomg‘ir yanayam kuchliroq yog‘a boshladi
    III se reprendre vpr.
    1. xatoni birdan eslamoq, payqamoq, sezmoq, birdan eslab, payqab, sezib oldini olmoq; elle a dit une énormité, mais elle s'est vite reprise u bir bema'ni narsa dedi, lekin u tezda xatosining oldini olib qoldi
    2. qayta kirishmoq, qayta boshlamoq; s'y reprendre à deux fois, à plusieurs fois bu narsaga ikki, ko‘p bor kirishmoq.
    vt.litt. koyimoq, urishmoq, tanbeh bermoq, aybga buyurmoq, qoralamoq, tanqid qilmoq; il s'est souvent fait reprendre u ko‘pincha tanbehga uchraydi; reprendre qqch. biror narsani qoralamoq, ayblamoq; il n'y a rien à reprendre à sa conduite uning yurish-turishida ayblaydigan narsa yo‘q; cela mérite d'être repris bu tanqidga loyiq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > reprendre

  • 8 vue

    nf.
    1. ko‘rish; ko‘z; nazar, nigoh, qarash; avoir une bonne vue ko‘zi o‘tkir bo‘lmoq, yaxshi ko‘rmoq; troubles de la vue ko‘z nuqsonlari, ko‘rish bilan bog‘liq ko‘z kasalliklari; vue basse, courte yaqindan ko‘rish, uzoqdan ko‘rolmaslik; jeter, porter la vue sur ko‘z tashlamoq, qaramoq; perdre la vue ko‘zdan qolmoq, ko‘r bo‘lib qolmoq; rendre la vue à qqn. ko‘rish qobiliyatini tiklamoq, qaytadan ko‘radigan qilmoq (jarrohlik yo‘li bilan); perdre de vue ko‘zdan uzoqlashmoq, ko‘rinmay qolmoq, ko‘zdan qochirmoq; à perte de vue ko‘z qamrab olguncha; à portée de sa vue ko‘z o‘ngida, ko‘z tushadigan joyda; à première vue bir qarashda, ko‘rishda; je le connais de vue bu odam menga ko‘z tanish; dessin à vue xomaki rasm; à vue d'oeil ko‘z o‘ngida, ko‘z oldida; en mettre plein la vue à qqn. esankiratib qo‘ymoq, lol qoldirmoq, hayratda qoldirmoq, hayron qoldirmoq, g‘oyat zavqlantirmoq, maftun qilmoq, qoyil qoldirmoq; avoir qqch. en vue nazarda, ko‘zda tutmoq, e'tiborga olmoq
    2. ko‘rinish, manzara; en vue ko‘rinishidan, tashqarisidan, rangidan; un personnage en vue atoqli, ko‘zga ko‘ringan odam
    3. tasvir, rasm, surat
    4. qarash, tasavvur, nazar, nuqtai nazar; échange de vues fikr almashish
    5. maqsad, niyat, o‘y, qasd, ahd; reja, mo‘ ljal; g‘araz; en vue de uchun, maqsadida, niyatida, qasdida; avoir des vues sur qqn. ko‘z tutmoq, umid bog‘lamoq, mo‘ljallamoq; avoir des vues sur qqch. ko‘z olaytirmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > vue

См. также в других словарях:

  • ÉCHANGE — Au sens général, le terme «échange» s’applique à tout mouvement d’intention réciproque entre deux parties. En économie, on appelle «échange» les différents modes de transferts de biens et de services exécutés en contrepartie et en équivalence les …   Encyclopédie Universelle

  • Echange — Échange Voir « échange » sur le Wiktionnaire …   Wikipédia en Français

  • échange — ÉCHANGE. subs. m. Change d une chose pour une antre. Échange avantageux. Échange des ratifications. Échange des prisonniers. Je lui avois donné un cheval, il m a donné un tableau en échange. Faire un échange. Il se dit plus ordinairement Des… …   Dictionnaire de l'Académie Française 1798

  • Echange — (fr., spr. Eschangsch), Tausch, Wechsel; daher Echangiren, wechseln, tauschen …   Pierer's Universal-Lexikon

  • Échange — (franz., spr. ēschāngsch ), Tausch, Wechsel; echangieren, auswechseln, tauschen …   Meyers Großes Konversations-Lexikon

  • Echange — (frz., spr. eschángsch ), Tausch, Wechsel; echangieren, auswechseln, tauschen …   Kleines Konversations-Lexikon

  • échangé — échangé, ée (é chan jé, jée) part. passé. 1°   Donné, remis pour quelqu un ou quelque chose. Des prisonniers échangés. Une terre échangée pour une maison.    Fig. De bons offices échangés entre eux. 2°   Transmis par communication réciproque. Des …   Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré

  • échange — (é chan j ) s. m. 1°   Changement d une personne, d une chose contre une autre. Le roi Henri IV fit un échange de la Bresse contre le marquisat de Saluces. •   Vous en fîtes l échange, et, prenant Martian, Vous laissâtes pour fils ce prince à ce… …   Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré

  • ÉCHANGE — s. m. Troc que l on fait d une chose pour une autre. Échange avantageux. En échange de son domaine, il lui a donné des rentes, une maison. Je lui ai cédé mon cheval, il m a donné un tableau en échange. Faire un échange. L échange d une chose… …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 7eme edition (1835)

  • ÉCHANGE — n. m. Action d’échanger. échange avantageux. En échange de son domaine, il lui a donné des rentes, une maison. Je lui ai cédé mon cheval, il m’a donné un tableau en échange. Faire un échange. L’échange d’une chose contre une autre. Commerce… …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 8eme edition (1935)

  • Échange — Pour la revue littéraire Échanges (1929 1931), voir Jacques Olivier Fourcade. Sur les autres projets Wikimedia : « Échange », sur le Wiktionnaire (dictionnaire universel) Un échange est un acte entre deux parties et des échanges… …   Wikipédia en Français

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»