Перевод: с французского на узбекский

с узбекского на французский

faire+le+repas

  • 1 repas

    nm.inv.
    1. ovqat, taom; faire un repas copieux, plantureux mo‘lko‘ l, to‘kin-sochin ovqat qilmoq; repas léger yengil ovqat, tamaddi; préparer, servir le repas ovqat tayyorlamoq, taom tortmoq
    2. ovqatlanish, ovqat yeyish; ovqat; prendre ses repas chez soi uyda ovqatlanmoq; faire trois repas par jour kuniga uch marta ovqatlanmoq; repas du matin, de midi, du soir nonushta, tushlik, kechki ovqat
    3. ovqat payti (tushki yoki kechki).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > repas

  • 2 copieux

    -euse
    adj. mo‘l, mo‘l-ko‘l, serob, juda ko‘p, boy, barakali, to‘kinsochin; faire un repas copieux to‘yib ovqat yemoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > copieux

  • 3 maigre

    adj.
    1. ozg‘in, oriq, qotma
    2. yog‘siz, oriq; viande maigre yog‘siz go‘sht
    3. relig. jours maigres nasroniylarda go‘shtli, sutli ovqatlarni yeyish taqiqlangan kun; faire maigre go‘sht, yog‘ li ovqat yemaslik
    4. mayda, yupqa; le maigre paquet de lettres xatlar solingan yupqa paket
    6. yovg‘on, go‘shtsiz; un maigre repas yovg‘on ovqat
    7. siyrak, kam
    8. kamhosil, oriq; (yer haqida); terre, sol maigre oriq, kamhosil yer.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > maigre

  • 4 mauvais

    -aise
    I adj.
    1. yomon, sifati past, buzuq, bo‘lmag‘ur, yaramas; très mauvais ablahona, yaramas, razil, qabih, jirkanch, iflos, xunuk, o‘ ta achinarli, ayanchli; plus mauvais yomonroq, battarroq, yaramasroq
    2. (kishi) yomon, nochor, ojiz, faqir; mauvais élève yomon o‘quvchi; il est mauvais, très mauvais en latin u lotin tilidan bo‘sh, hech narsada yo‘q
    3. o‘rinsiz, noo‘rin, noqulay, noto‘g‘ri; mauvaise raison noto‘g‘ri sabab; il ne serais pas mauvais de s'en souvenir bu haqda o‘ylab ko‘rilsa yomon bo‘lmas edi
    4. baxtsiz, baxti qaro, peshonasi sho‘r, bechora, badbaxt, ziyonli, zararli, jirkanch, iflos, yoqimsiz, bemaza, qo‘lansa
    5. yomon, zarar, ziyon qiladigan, zararli, ziyonli; mauvaise chance, fortune omadsizlik; mauvais présage mudhish alomat; mauvais sort baxti qarolik, omadsizlik; il a le mauvais oeil uning ko‘zi bor, uning ko‘zi yomon
    6. xavfli, xatarli, tahlikali, dahshatli, qo‘rqinchli, halokatli; mauvaise querelle xavfli janjal; l'affaire prend une mauvaise tournure ish bema'ni tus oldi
    7. yomon, yoqimsiz, sassiq, qo‘lansa, badbo‘y, bemaza; cette viande a mauvais goût bu go‘shtning yoqimsiz ta'mi bor; faire un mauvais repas yomon ovqatlanmoq; mauvaise odeur sassiq, qo‘lansa hid; mauvaise haleine og‘izdan keladigan badbo‘y hid; mauvais temps rasvo havo; la mauvaise saison yog‘ingarchilik fasli; il fait mauvais yomon, buzuq, past ob-havo; og‘ ir, qiyin, ko‘ngilsiz; (turmushda); mauvais jours baxtsiz kun; trouver mauvais que aybga buyurmoq, ayblamoq, qoralamoq; la trouver, l'avoir mauvaise achchiq deb hisoblamoq; mauvaise tête fitnachi, buzg‘unchi, g‘alamis, mijg‘ov; fam. être de mauvais poil avzoyi buzuq bo‘ lmoq; mauvais coucheur chiqisholmaydigan, murosa qilolmaydigan, odamga elikmaydigan, sho‘rtumshuq; mauvais joueur chidamas o‘yinchi
    8. buzuq, buzilgan, axloqi buzuq, axloqsiz, fosiq; mauvaise conduite buzuq fe'l-atvor; euphém. mauvaises habitudes yomon, axloqsiz odat (onanizm); loc. vieilli femme de mauvaise vie axloqiy buzuq ayol; mauvais ange iblis; mauvais génie iblis
    9. qahri qattiq, shafqatsiz, berahm, qahrli, zolim, adolatsiz, yaramas, ichi qora, fam. razil, qabih, yaramas, pastkash, ablah; il est mauvais comme une teigne, comme la gale yaramas odam, palid
    10. zaharxanda, shafqatsiz, birovga yomonlik tilaydigan, ichi qora, badxoh, dushman; un rire mauvais, une joie mauvaise zaharxanda shodlik; mauvais traitements shafqatsiz muomalalar
    II adv. sentir mauvais sasimoq, yomon hid taratmoq; il fait mauvais ob-havo yomon
    III n.
    1. yomon odam; vx. le mauvais iblis, shayton, jin
    2. nm. yomonlik; le bon et le mauvais yaxshilik va yomonlik.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > mauvais

  • 5 noce

    nf.
    1. uylanish, erga tegish, nikoh; épouser qqn. en secondes noces ikkinchi marta uylanmoq; justes noces qonuniy nikoh; nuit de noces nikoh kechasi
    2. to‘y, nikoh to‘yi; aller, être invité à la noce de qqn. birovning to‘yiga bormoq, taklif qilingan bo‘lmoq; repas de noce to‘y nozne'matlari; noces d'or, d'argent oltin, kumush, to‘y; loc. je ne suis pas à la noce o‘zimning to‘yim chiqib turibdi, ahvolim chatoq
    3. fam. tarala, taralabedod, aysh-ishrat, gasht; faire la noce aysh-ishrat qilmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > noce

  • 6 office

    nm.
    1. burch, vazifa; loc. remplir son office o‘z vazifasini to‘ la bajarmoq; faire office de o‘rniga o‘ tmoq, o‘rnini bosmoq
    2. vazifa, lavozim; office public, ministériel jamoat, vazirlik vazifasi; office d'huissier, de notaire ijrochi, notarius vazifasi
    3. loc. d'office majburiyati, burchi, vazifasi bo‘yicha; avocat, expert commis, nommé d'office vazifasi bo‘yicha advokat, malakali amaldor etib tayinlangan; être mis à la retraite d'office vazifasi bo‘yicha otstavkaga chiqarilgan bo‘lmoq
    4. idora, boshqarma, mahkama, byuro, palata; office commercial, de publicité savdo palatasi, reklama agentligi; office national, départemental davlat, departament mahkamasi
    5. kichkina omborxona, omborcha; les domestiques prenaient leurs repas à l'office xizmatkorlar omborchada ovqatlanishar edi
    6. bons offices vositachilik; xolis, beminnat xizmat (davlatlar orasida); la France a proposé ses bons offices Fransiya o‘zining beminnat vositachiligini taklif qildi; loc. je vous remercie de vos bons offices men sizga xolis xizmatingiz uchun minnatdorchilik bildiraman.
    nm.
    1. kunduzgi ibodat; office des morts cherkov dafn marosimi
    2. célébrer un office ibodat qilmoq; l'office du dimanche yakshanba ibodati.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > office

  • 7 reste

    nm.
    1. qolgan qism, qaytim, qolgani; le reste d'une somme d'argent pulning qolgan qismi; mettre le reste du lait dans un pot sutning qolganini ko‘zachaga quyib qo‘ymoq; loc. partir sans demander son reste ortiqcha gap-so‘zsiz, o‘ylab o‘ tirmay; le reste de sa vie umrining qolgan qismi; loc.adv. le reste du temps keyingi, boshqa safar
    2. boshqalar, qolganlar; boshqa, qolgan odamlar; vivre isolé du reste des hommes, du monde boshqa odamlardan, xalqdan alohida yashamoq
    3. qolgani; le reste de l'ouvrage ishning qolgani; laissez-moi faire le reste qolganini menga qo‘yib bering
    4. qolgani, boshqasi; ne t'occupe pas du reste qolgani bilan ishing bo‘lmasin; pour le reste, quand au reste qolgani, boshqasi esa; loc.adv. de reste bekorchi, ortiqcha; avoir de l'argent, du temps de reste ortiqcha puli, bekorchi vaqti bo‘ lmoq; en reste qarzdor; être, demeurer en reste qarzdor bo‘lmoq, bo‘lib qolmoq; au reste, du reste lekin, ammo, biroq; qolaversa, buning ustiga; elle vivait, du reste, très simplement u hayot kechirar edi, ammo, juda oddiy
    5. qoldiq, (ortib) qolgan qism, biror narsadan qolgani; les restes d'une vieille cité, d'un repas eski bir shaharning qoldiqlari, ovqatning qoldig‘i
    6. litt. xok, jasad
    7. math. qoldiq; onze divisé par trois laisse un reste de deux o‘n bir uchga bo‘linsa ikki qoldiq qoladi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > reste

См. также в других словарях:

  • repas — [ r(ə)pa ] n. m. • 1534; repast « nourriture » 1160; de l a. fr. past « pâtée, pâture », rac. pascere « paître », d apr. repaître 1 ♦ Nourriture, ensemble d aliments divers, de mets et de boissons pris en une fois à heures réglées. ⇒ nourriture.… …   Encyclopédie Universelle

  • Faire la foire — ● Faire la foire mener une vie de débauche ; faire un repas bien arrosé ; s amuser beaucoup, faire la fête, la bombe …   Encyclopédie Universelle

  • Faire bombance — ● Faire bombance faire un repas de fête …   Encyclopédie Universelle

  • faire-valoir — [ fɛrvalwar ] n. m. inv. • 1877 t. bancaire; de faire et valoir 1 ♦ Agric. Exploitation du domaine agricole. Faire valoir direct, par le propriétaire lui même. 2 ♦ Personne qui met en valeur quelqu un, en lui laissant la première place. Son mari… …   Encyclopédie Universelle

  • Faire honneur à un repas, à un plat, à un vin, etc. — ● Faire honneur à un repas, à un plat, à un vin, etc. montrer qu on l apprécie en en reprenant, en en mangeant, en en buvant beaucoup …   Encyclopédie Universelle

  • Faire bonne, mauvaise chère — ● Faire bonne, mauvaise chère faire un bon, un mauvais repas …   Encyclopédie Universelle

  • Faire la cuisine — ● Faire la cuisine préparer les aliments, les repas ; cuisiner …   Encyclopédie Universelle

  • Repas gastronomique des Français — Le repas gastronomique des Français * Patrimoine cult …   Wikipédia en Français

  • repas — (re pâ ; l s peut se lier : un re pâ z excelent) s. m. 1°   Nourriture que l on prend à des heures réglées (déjeuner, dîner, souper). •   Nos repas ne sont point repas à la légère ; jamais je n ai vu une meilleure chère, ni une plus agréable… …   Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré

  • REPAS — s. m. Nourriture que l on prend a certaines heures réglées. Il se dit principalement Du dîner et du souper. L heure du repas. Aux heures du repas. Avant le repas. Repas frugal. Un repas somptueux. Un repas magnifique. Un mauvais repas. Où prend… …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 7eme edition (1835)

  • coin-repas — repas [ r(ə)pa ] n. m. • 1534; repast « nourriture » 1160; de l a. fr. past « pâtée, pâture », rac. pascere « paître », d apr. repaître 1 ♦ Nourriture, ensemble d aliments divers, de mets et de boissons pris en une fois à heures réglées. ⇒… …   Encyclopédie Universelle

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»