Перевод: со всех языков на узбекский

с узбекского на все языки

de+service

  • 1 service

    nm.
    1. xizmat, vazifa, ish; assurer un service biror vazifani bajarmoq; pendant les heures de services xizmat vaqtida; être en service commandé topshirilgan vazifani bajarayotgan bo‘ lmoq; être de service navbatchilik qilmoq; le pompier de service navbatchi o‘t o‘chiruvchi; le personnel d'ordre tartib-intizomni nazorat qiluvchi xizmatchilar; je suis à votre service men xizmatingizga tayyorman; qu'y a-t-il pour votre service? xo‘sh, xizmat; bizdan nima xizmat? service national, service (militaire) harbiy xizmat; il a fait son service u harbiy xizmatini o‘ tadi; état de service kishining harbiy darajasi
    2. relig. toat-ibodat, ibodat; se consacrer au service de Dieux o‘zini olloh yo‘liga bag‘ishlamoq; service divin ibodat
    3. xizmat, xizmat ko‘rsatish; être au service de qqn. biror kishining xizmatida bo‘lmoq; service rapide tez xizmat ko‘rsatish
    4. xizmat qilish, xizmat ko‘rsatish; quant il reçoit, il fait lui-même le service u mehmon qabul qilganda o‘zi xizmat ko‘rsatadi
    5. ovqat; premier, deuxième service birinchi, ikkinchi ovqat
    6. xizmat, yordam, ko‘mak; peux-tu me rendre un petit service? menga ozgina yordam berib yubora olasanmi? j'ai un service à te demander mening sendan bitta iltimosim bor; rendre un mauvais service à qqn. biror kishiga bema'ni xizmat ko‘rsatmoq; rendre service à qqn. biror kishiga xizmat qilmoq, foydali bo‘lmoq
    7. pl. pulli xizmat, ish; je vais être obligé de me priver de vos services men sizning xizmatlaringizdan voz kechishga majbur bo‘laman; loc. mettre qqch. en service biror narsani ishga tushirmoq; appareil hors service ishdan chiqqan apparat; fam. être hors service holdan toymoq
    8. uzatish, o‘yinga kiritish (tennisda, voleybolda); faute de service uzatishdagi xato
    9. tarqatish, egasiga yetkazib berish, xizmat ko‘rsatish; service de presse nashrlarni jurnalistlarga bepul yetkazib berish
    10. xizmat ko‘rsatish, xizmat; le service des postes pochta xizmati
    11. boshqarma, bo‘lim; chef de service bo‘lim boshlig‘i; le service de pédiatrie d'un hôpital kasalxonaning bolalar bo‘limi; le service après-vente sotuvdan keyingi ko‘rsatiladigan xizmat.
    nm.
    1. serviz, to‘plam (yeyish, ichish uchun kerakli idish-tovoq); un service à café, à thé qahva, choy servizi; un service de porcelaine chinni serviz
    2. dasturxon, sochiqlar.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > service

  • 2 libre-service

    nm.
    1. o‘z-o‘ziga xizmat
    2. o‘z-o‘ziga xizmat qiladigan magazin, restoran; déjeuner dans un libre-service o‘z-o‘ziga xizmat qiladigan restoranda ovqatlanmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > libre-service

  • 3 self-service

    nm.anglic. erkin xizmat qiladigan magazin.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > self-service

  • 4 station-service

    nf. yonilg‘i quyish shoxobchasi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > station-service

  • 5 administrateur

    -trice
    n.
    1. administrator, ma'mur, boshqaruvchi, mudir, boshliq; administrateur d'un service boshqarma boshlig‘i, bo‘lim, xizmat boshlig‘i
    2. boshqaruv a'zosi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > administrateur

  • 6 ancienneté

    nf.
    1. qadimiylik, qadimgi zamon; de toute ancienneté qadimgi zamonlardan buyon; l'ancienneté d'une coutume biror odatning qadimiyligi
    2. staj, xizmat faoliyati; l'ancienneté de service xizmat staji; avoir dix ans d'ancienneté o‘n yil mehnat faoliyatiga ega bo‘lmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > ancienneté

  • 7 apte

    adj. layoqatli, qobiliyatli; yaroqli; apte au travail ishga yaroqli; être apte à comprendre tushunishga qodir bo‘ lmoq, tushuna olmoq; il n'est pas apte au service u xizmatga yaroqli emas.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > apte

  • 8 astreindre

    I vt. (qqn à qqch. à faire qqch) majbur qilmoq, zo‘rlamoq; bo‘ysundirmoq, qaratmoq; majburan ko‘ndirmoq; astreindre qqn. à un régime sévère biror kimsani kuchaytirilgan rejimga bo‘ysundirmoq; astreindre qqn. à travailler biror kimsani ishlashga majbur qilmoq; être astreint au service militaire harbiy xizmat yoshida bo‘lmoq; zaxiradagi harbiy xodim bo‘ lmoq
    II s'astreindre vpr. o‘zini majbur qilmoq, o‘zini majburlamoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > astreindre

  • 9 attacher

    I vt. (qqn, qqch. à qqn. à qqch)
    1. bog‘lamoq, bog‘lab qo‘ymoq; biriktirmoq, birlastirmoq; mahkamlamoq; qo‘shmoq; attacher un paquet avec une ficelle arqon bilan paketni bog‘lamoq; attacher la vigne uzumni osmoq, tokni taramoq; attacher les wagons à la locomotive vagonlarni paravozga ulamoq
    2. fikran o‘zaro bog‘lamoq, bir-biriga to‘g‘rilamoq; ahamiyat bermoq; son nom est attché à l'histoire uning nomi tarix bilan bog‘langan; être attaché à ses habitudes odatlariga bog‘lanib qolmoq; attacher un sens à un mot so‘z ma'nosiga ahamiyat bermoq; être attaché au service de qqn. birovning xizmatida bo‘lmoq, birovga xizmat yuzasidan bog‘liq bo‘lmoq
    II vi. yopishmoq, yopishib qolmoq; les pommes de terre ont attaché kartoshka tovaga yopishib qoldi
    II s'attacher vpr.
    1. (à qqch) bog‘lanmoq; ulanmoq; yopishmoq; osilmoq; o‘ralmoq, o‘ranmoq, o‘rab olmoq; les alpinistes s'attachent à la corde alpinistlar arqonga o‘ralmoqdalar
    2. fig. bog‘liq bo‘lmoq, bog‘lanmoq; une gloire impérissable s'attache à cet exploit bu jasorat bilan so‘nmas shon-shuhrat bog‘langan
    3. yaqinlik his-tuyg‘ulari bilan bog‘lanmoq; je me suis beaucoup attaché à ce pays men bu mamlakatga mahkam bog‘langanman
    4. o‘zini bag‘ishlamoq; harakat qilmoq, kuch-g‘ayrat sarf qilmoq; s'attacher à un travail biror ishga o‘zini bag‘ishlamoq, tinmay shug‘ullanmoq; s'attacher à résoudre un problème masalani yechish uchun harakat qilmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > attacher

  • 10 auprès

    I adv. yaqinida, oldida, yaqin orada; se tenir auprès yaqin orada turmoq; shu o‘rtada turmoq
    II loc.prép.
    1. oldida, yonida, yaqinida; rester auprès du malade kasal yonida qolmoq
    2. qoshida; huzurida, -dagi
    3. nazarida, fikricha; ko‘z o‘ngida, ko‘z oldida; je ne veux pas passer pour un impoli auprès d'elle uning nazarida beodob bo‘lib ko‘rinishni istayman
    4. qaraganda, nisbatan; ce service n'est rien auprès de ce qu'il a fait pour moi bu xizmat uning menga qilganlari oldida hech narsa emas.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > auprès

  • 11 auxiliaire

    I adj.
    1. yordamchi, ko‘makchi, qo‘shimcha; des moyens auxiliaires qo‘shimcha mablag‘; un moteur auxiliaire yordamchi motor; verbe auxiliaire yordamchi, ko‘makchi fe'l
    2. safdan tashqaridagi; un soldat du service auxiliaire safdan tashqari xizmatdagi askar
    II n.
    1. yordamchi; avoir besoin d'un auxiliaire yordamchiga muhtoj bo‘lmoq
    2. vaqtincha ishlayotgan xodim; il est auxiliaire et pas encore titulaire u vaqtincha ishlayapti, u hali shtatga o‘ tmagan
    3. nm.gram. yordamchi, ko‘makchi fe'l.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > auxiliaire

  • 12 dehors

    I prép. tashqari, tashqariga, hovlida, tashqaridan; une fois dehors ko‘chaga chiqib; être dehors uydan tashqarida bo‘lmoq; mettre qqn. dehors tashqariga chiqarmoq, haydamoq, haydab chiqarmoq; dehors! jo‘na! loc.adv. de dehors tashqaridan; en-dehors tashqarisi, sirti; en-dehors de loc.prép. tashqari, boshqa, bo‘lak, -dan tashqari; en-dehors du service xizmatdan tashqari vaqtda; en-dehors des heures de travail bo‘sh soatlarda; en-dehors de moi mendan bo‘lak, boshqa
    II nm.
    1. tashqi ko‘rinish, sirti, sirtqi qismi
    2. qiyofa, aft-angor, turq, vajohat, tal'at, andom, tashqi ko‘rinish, yuzi; l'ennemi du dehors tashqi dushman; des dehors trompeurs tashqi ko‘rinish kishini aldaydi, aft-angorga ishonib bo‘lmaydi; au dehors (de) loc.adv. et prép. tashqarida, sirtda, sirtida.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > dehors

  • 13 empresser

    vpr.
    1. tirishmoq, g‘ayrat qilmoq, intilmoq; yoqmoq, ko‘nglini topmoq; ko‘nglini topishga harakat qilmoq; il s'empresse toujours à rendre service u xizmatga har doim tayyor; ils s'empressaient autour du malade ular bemor atrofida parvona bo‘lardilar
    2. shoshmoq, shoshilmoq; je m'empresse de répondre à votre lettre xatingizga javob yozishga shoshilyapman.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > empresser

  • 14 escalier

    nm. zina, zinapoya; l'escalier de service orqa, qo‘shimcha zina; un escalier roulant eskalator; descendre l'escalier quatre à quatre zinadan yugurib tushmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > escalier

  • 15 étranger

    -ère
    I adj.
    1. chet ellarga va chet elliklarga oid; ajnabiy, chet; chet el; tashqi; les langues étrangères chet tillar; le Ministère des Affaires étrangères tashqi ishlar vazirligi
    2. begona, yot; un corps étranger méd. badandagi begona jism, yot jism
    3. aloqasi bo‘lmagan, aloqasi yo‘q; daxldor, taalluqli, tegishli bo‘lmagan; une personne étrangère au service bo‘limga aloqasiz kishi
    4. notanish, begona; un visage étranger notanish siymo
    II n.
    1. chet ellik, chet el kishisi, ajnabiy
    2. begona, yot; kelgindi, musofir
    3. nm. chet el, begona yurt; à l'étranger chet elda, begona yurtda.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > étranger

  • 16 exempt

    adj.
    1. ozod qilingan, bo‘shatilgan; exempt du service militaire harbiy xizmatdan ozod qilingan
    2. mahrum etilgan; mahrum qilingan; mahrum, xoli; -siz; il n'est pas exempt de défauts u kamchiliklardan xoli emas; il est exempt d'ambition u izzattalab emas.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > exempt

  • 17 hors

    prép. hors jeu sport. o‘yindan tashqari; demeurer hors de la ville shahardan tashqarida yashamoq; être hors concours mislsiz bo‘lmoq; mettre hors-la-loi qonundan chetda qoldirmoq; hors série kutilmagan; hors-cadre safdan tashqari; loc.prép. hors de tashqari; loger hors de la ville shahardan tashqarida yashamoq; hors d'ici jo‘na bu yerdan! hors pair mislsiz, misli yo‘q, misli ko‘rilmagan, mashhur, tengsiz; hors service yaroqsiz bo‘lib qolgan; hors de tout soupçon shubhadan xoli; hors de propos noo‘rin, o‘rinsiz, chakki, bemavrid, bevaqt, bemahal; être hors d'usage ishdan chiqmoq, yaroqsiz bo‘lib qolmoq; être hors de combat safdan chiqmoq; être hors d'haleine harsillamoq, nafasi tiqilmoq, entikib qolmoq; être hors de danger xavf-xatardan chetda bo‘ lmoq; être hors de soi o‘zini yo‘qotmoq, o‘zini bilmay qolmoq (g‘azabdan).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > hors

  • 18 inapte

    adj. noloyiq, layoqatsiz, qobiliyatsiz, uquvsiz, no‘noq, noshud, epsiz; être inapte au service militaire harbiy xizmatga yaroqsiz bo‘lmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > inapte

  • 19 information

    nf.
    1. xabar, axborot, ma'lumot, darak, aloqa; pl. bilim, ma'lumot, guvohlik; une fausse information yolg‘on xabarlar tarqatish, yolg‘on ma'lumotlar bilan chalg‘itish; prendre des informations sur qqn. birov haqida ma'lumotlar to‘plamoq; aller aux informations daraklab, so‘roqlab bilmoq, surishtirib bilmoq, bilib kelishga bormoq; le service des informations xabar, axborot xizmati
    2. xabar, axborot, ma'lumot, darak berish, xabar olish, xabardor qilish, ahvol so‘rash
    3. dr. taftish, tekshirish, tergov qilish, tergash, tergov, so‘roq qilish.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > information

  • 20 jour

    nm.
    1. kun, nur, yog‘du, yorug‘lik; le petit jour tongning g‘ira-shira yog‘dusi; le grand, le plein jour kuppa-kunduz kuni, ochiq-oydin; il fait jour tong yorishmoqda; poét. l'astre du jour quyosh; beau (belle) comme le jour juda chiroyli; c'est clair comme le jour ochiq-oydin ko‘rinib turibdi
    2. donner le jour à un enfant farzand ko‘rmoq, tug‘moq, ko‘zi yorimoq, bo‘shanmoq; vujudga, dunyoga keltirmoq; voir le jour tug‘ilmoq, dunyoga kelmoq
    3. tabiiy yorug‘lik manbai; laisser entrer le jour dans une pièce xonaga yorug‘lik tushirmoq
    4. yorug‘lik, yog‘du, nur (quyoshdan boshqa manbalar to‘g‘risida); le jour d'une lampe chiroq yog‘dusi
    5. mettre au jour ko‘rinmoq, ko‘rsatmoq, namoyish qilmoq
    6. sous un jour biror holda, tarzda; présenter qqn. sous un jour favorable biror kimsani yaxshi tomondan ko‘rsatmoq, yomonini yashirib, yaxshisini oshirmoq; faux jour yaxshi yoritilmagan
    7. teshik, tuynik, yopiq tirqish, darcha; percer un jour dans une muraille devordan darcha ochmoq
    8. nafis, nozik to‘r, to‘rsimon, ko‘z-ko‘z kashta; faire des jours to‘rsimon (ko‘z-ko‘z) qilib kashta tikmoq; une broderie à jour to‘rsimon ko‘z-ko‘z kashta; des bas à jour to‘rsimon ko‘zli paypoq
    9. se faire jour paydo bo‘lmoq, ko‘rinmoq, oydinlashmoq, ifodalanmoq; la vérité commence à se faire jour haqiqat oydinlashmoqda
    10. kun, kunduz kun (sutkaning quyosh chiqishidan quyosh botguncha qismi); le début du jour ertalab; le milieu du jour tushki payt; la fin du jour kechqurun; les jours raccourcissent kunlar qisqarmoqda; de jour kunduz kuni, kunduzi; travailler de jour kunduzi ishlamoq; mil. service de jour kunduzgi naryad; le jour et la nuit kunduzi va kechqurun; nuit et jour kunu tun, kechasiyu-kunduzi, to‘xtalasdan, beto‘xtov, doimiy ravishda; c'est le jour et la nuit bularning orasida yer bilan osmoncha farq bor
    11. kunu tun, bir kecha kunduz, bir sutka; huit jours bir hafta; en deux jour ikki kun ichida; quinze jours ikki hafta
    12. kun, sana; le jour d'avant bir kun avval; le jour d'après ertasiga, bir kun keyin; il y a un jour kecha; dans un jour ertaga; loc. un jour o‘tmishda, kunlardan bir kun; bir kunmas bir kun, axir bir kun, qachon bo‘lmasin, payti kelib, kelajakda; chaque jour har kuni, kundalik; périodique paraissant chaque jour har kuni chiqadigan vaqtli matbuot; tous les jours doimiy, har kungi, odatdagi; jour après jour kun ortidan kun; de jour en jour kundan kunga; oz-ozdan; d'un jour à l'autre erta-indin deb, bugun-erta deb
    13. kun, kunduz (kunning uzunligi haqida); le jour paraît long kunlar uzoq tuyilmoqda; le jour passe vite kun tez o‘tmoqda; par jour kun davomida; har kuni; plusieurs fois par jour har kuni bir necha marta; il gagne dix euros par jour har kuni o‘n yevro ishlaydi
    14. chog‘, payt, vaqt, davr, kunlar; de nos jours bizning davrda; un jour viendra kunlar keladiki; pour les mauvais jours yomon, qora kunlar uchun; les beaux jours sont revenus yaxshi kunlar qaytib keldi; l'homme du jour shu kunning qahramoni; jon ofati, ofatijon (aristokratik jamiyatda: xotinlarning yuragidan uradigan, martabasi ulug‘, basavlat erkak)
    15. hayot, umr yoki uning ma'lum davri; finir ses jours o‘lmoq, hayotdan ko‘z yummoq; derniers, vieux jours qarilik chog‘i.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > jour

См. также в других словарях:

  • Service Oriented Programming — (SOP) is a programming paradigm that uses services as the unit of computer work, to design and implement integrated business applications and mission critical software programs. Services can represent steps of business processes and thus one of… …   Wikipedia

  • service — [ sɛrvis ] n. m. • v. 1050; lat. servitium « esclavage » I ♦ Obligation et action de servir (un supérieur, une autorité). A ♦ 1 ♦ Ensemble des devoirs que les citoyens ont envers l État, la société, et des activités qui en résultent. Admin.… …   Encyclopédie Universelle

  • Service-learning — is a method of teaching, learning and reflecting that combines academic classroom curriculum with meaningful service, frequently youth service, throughout the community. As a teaching methodology, it falls under the philosophy of experiential… …   Wikipedia

  • Service-oriented architecture — (SOA) is a method for systems development and integration where functionality is grouped around business processes and packaged as interoperable services . SOA also describes IT infrastructure which allows different applications to exchange data… …   Wikipedia

  • Service design — is the activity of planning and organizing people, infrastructure, communication and material components of a service, in order to improve its quality, the interaction between service provider and customers and the customer s experience. The… …   Wikipedia

  • Service-oriented modeling — cite book |last=Bell |first=Michael|title=Service Oriented Modeling: Service Analysis, Design, and Architecture|year= 2008 |publisher=Wiley Sons|isbn=978 0 470 14111 3 |chapter=Introduction to Service Oriented Modeling] is a software development… …   Wikipedia

  • Service autrichien a l'etranger — Service autrichien à l étranger Service autrichien à l étranger Contexte général Champs d action Mémoire de l Holocauste et des crimes nationale socialistes, Antifascisme …   Wikipédia en Français

  • Service autrichien à l'étranger — Contexte général Champs d’action Mémoire de l Holocauste et des crimes nationale socialistes, Antifascisme, Aide humanitaire, Aide au développement, Mouvement pacifiste …   Wikipédia en Français

  • Service à l'Etranger autrichien — Service autrichien à l étranger Service autrichien à l étranger Contexte général Champs d action Mémoire de l Holocauste et des crimes nationale socialistes, Antifascisme …   Wikipédia en Français

  • SERVICE PUBLIC — Le service public aujourd’hui ne saurait être restreint à une simple notion juridique, quelque féconde que fût celle ci dans les débats théoriques du droit administratif. Omniprésent dans la vie des Français, qui sont si prompts à en décrier les… …   Encyclopédie Universelle

  • Service of process — is the procedure employed to give legal notice to a person (such as a defendant) of a court or administrative body s exercise of its jurisdiction over that person so as to enable that person to respond to the proceeding before the court, body or… …   Wikipedia

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»