-
41 क्रीड् _krīḍ
क्रीड् 1. P. (क्रीडति, क्रीडित)1 To play, amuse oneself; वानराः क्रीडितुमारब्धाः Pt.1; एष क्रीडति कूपयन्त्रघटिकान्यायप्रसक्तो विधिः Mk.1.59; जक्षन् क्रीडन् रममाणः Ch. Up.8.12.3.-2 To gamble, play at dice; बहुविधं द्यूतं क्रीडतः Mk.2; नाक्षैः क्रीडेत्कदाचिद्धि Ms.4.74; Y.1.138.-3 To jest, joke or trifle with; सद्वृत्तस्तनमण्डलस्तव कथं प्राणैर्मम क्रीडति Gīt.3; क्रीडिष्यामि तावदेनया V.3; एवमाशाग्रहग्रस्तैः क्रीडन्ति धनिनो$र्थिभिः H.2.23; Pt.1.187; Mk.3. With अनु (Ātm.) to play, sport, amuse oneself; साध्वनुक्रीडमानानि पश्य वृन्दानि पक्षिणाम् Bk.8.1.-आ, -परि, -सम् [Ā. क्रीडो$नुसंपरिभ्यश्च P.I.3.21] to play &c.; संक्रीडन्ते मणिभिर्यत्र कन्याः Me.69; but क्रीड् with सं is Paras. in the sense of 'making a noise'; त्वन्नामवर्णा इव कर्णपीता मयास्य संक्रीडति चक्रचक्रे N.3.5; संक्रीडन्ति शकटानि Mbh. 'the carts creak'. -
42 घटिका _ghaṭikā
घटिका 1 A small water-jar, bucket, a small earthen vessel; नार्यः श्मशानघटिका इव वर्जनीयाः Pt.1.192; एष क्रीडति कूपयन्त्रघटिकान्यायप्रसक्तो विधिः Mk.1.59.-2 A measure of time equal to 24 minutes.-3 A water-pot used in calculating the Ghaṭikās of the day;-4 The ankle.-Comp. -मण्डलम् the equatorial circle.-यन्त्रम् See घटीयन्त्र. -
43 धातुः _dhātuḥ
धातुः [धा-आधारे तुन्]1 A constituent or essential part, an ingredient.-2 An element, primary or ele- mentary substance, i. e. पृथिवी, अप्, तेजस्, वायु and आकाश; Bhāg.7.15.6.-3 A secretion, primary fluid or juice, essential ingredients of the body (which are considered to be 7:-- रसासृङ्मांसमेदो$स्थिमज्जाशुक्राणि धातवः, or sometimes ten if केश, त्वच् and स्नायु be added); Mb.3.213.1.-4 A humour or affection of the body, (i.e. वात, पित्त and कफ); यस्यात्मबुद्धिः कुणपे त्रिधातुके Bhāg.1.84.13.-5 A mineral, metal, metallic ore; न्यस्ताक्षरा धातुरसेन यत्र Ku.1.7; त्वामालिख्य प्रणयकुपितां धातुरागैः शिलायाम् Me.17; R.4.71; Ku.6.51.-6 A verbal root; भूवादयो धातवः P.I.3.1; पश्चादध्ययनार्थस्य धातोरधिरिवाभवत् R.15.9.-7 The soul.-8 The Supreme Spirit; धातुप्रसादान्महिमानमात्मनः Kaṭha.-9 An organ of sense.-1 Any one of the properties of the five elements, i. e. रूप, रस, गन्ध, स्पर्श and शब्द; तत्र तत्र हि दृश्यन्ते धातवः पाञ्चभौतिकाः । तेषां मनुष्यास्तर्केण प्रमाणानि प्रचक्षते Mb.6.5.11.-11 A bone.-12 A part, portion.-13 A fluid mineral of a red colour.-14 Ved. A supporter.-15 Anything to be drunk, as milk &c. -f. A milch cow.-Comp. -उपलः chalk.-काशीशम्, -कासीसम् red sulphate of iron.-कुशल a. skilful in working in metals, metallurgist.-क्रिया metallurgy, mineralogy-क्षयः waste of the bodily humours, a wasting disease, a kind of consumption.-गर्भः, -स्तपः a receptacle for ashes, Dagoba; Buddh. ˚कुम्भः a relic urn.-ग्राहिन् m. calamine.-घ्नम्, -नाशनम् sour gruel (prepared from the fermentation of rice-water).-चूर्णम् mineral powder.-जम् bitumen-द्रावकः borax.-पः the alimentary juice, the chief of the seven essential ingredients of the body.-पाठः a list of roots arranged according to Pāṇini's grammatical system (the most important of these lists called धातुपाठ being supposed to be the work of Pāṇini himself, as supplementary to his Sūtras).-पुष्टिः f. nutrition of the bodily humours.-प्रसक्त a. devoted to alchemy;-भृत् m. a mountain.-मलम् 1 impure excretion of the essential fluids of the body; कफपित्तमलाः केशः प्रस्वेदो नखरोम च । नेत्रविट् चक्षुषः स्नेहो धातूनां क्रमशो मलाः ॥ Suśruta.-2 lead.-माक्षिकम् 1 sulphuret of iron.-2 a mineral substance.-मारिणी borax.-मारिन् m. sulphur.-रसः a mineral or metalic fluid; न्यस्ताक्षरा धातुरसेन यत्र (भूर्जत्वचः) Ku.1.7.-राजकः, -कम् semen.-वल्लभम् borax.-वादः 1 mineralogy, metal- lurgy.-2 alchemy.-वादिन् m. a mineralogist.-विष् f. lead.-वैरिन् m. sulphur.-शेखरन् green sulphate of iron, green vitriol.-शोधनम्, -संभवम् lead.-साम्यम् good health, (equilibrium of the three humours).-हन् m. sulphur. -
44 नगः _nagḥ
नगः [न गच्छति, गम्-ड]1 A mountain; हिमालयो नाम नगाधिराजः Ku.1.1;7.72; न गजा नगजा दयिता दयिताः Bk. 1.9.-2 A tree; अभ्यधावत् क्षितितलं सनगं परिकम्पयन् Bhāg. 1.15.29; Śi.6.79.-3 A plant in general.-4 The sun.-5 A serpent.-6 The number 'seven' (from सप्तकुलाचल-गिरि).-Comp. -अटनः a monkey.-अधिपः, -अधिराजः, -इन्द्रः 1 Himālaya (the lord of mountains); रश्मिष्विवादाय नगेन्द्रसक्तां निवर्तयामास नृपस्य दृष्टिम् R.2.28.-2 the Sumeru mountain.-अरिः an epithet of Indra; नगाह्वयो नाम नगारिसूनुः Mb.-आपगा, -निम्नगा a mountain- river, torrent; संभूयाम्भोधिमभ्येति महानद्या नगापगा Śi.2.1; सपत्नीः प्रापयन्त्यब्धिं सिन्धवो नगनिम्नगाः Śi.2.14.-आवासः a peacock.-उच्छ्रायः the height of a mountain.-उत्था, -मुस्ता N. of a plant (Mar. नागरमोथा).- ओकस m.1 a bird (in general).-2 crow.-3 a lion.-4 the fabulous animal called शरभ.-ज a. produced in a mountain, mountain-born; Bk.1.9. (-जः) an elephant.-जा, -नन्दिनी epithets of Pārvatī.-नदी f. A mountain-river; see नगापगा; विश्रान्तः सन् व्रज नगनदीतीर- जातानि सिञ्चन् Me.-पतिः 1 the Himālaya mountain. भजामस्त्वां गौरीं नगपतिकिशोरीमविरतम् A. L.3.-2 the moon (as the lord of plants and herbs).-भिद् m.1 an axe.-2 an epithet of Indra; उद्धृतनग नगभिदनुज दनुजकुलामित्र मित्रशशिदृष्टे Āchārya-Ṣaṭpadī 4.-3 a crow.-मूर्धन् m. the crest or brow of a mountain.-रन्ध्रकरः an epithet of Kārtikeya; अभवदस्य ततो गुणवत्तरं सनगरं नगरन्ध्रकरौजसः R.9.2.-वाहनः an epithet of Śiva. -
45 निवृत् _nivṛt
निवृत् 1 Ā.1 To come back, return; न च निम्नादिव सलिलं निवर्तते मे ततो हृदयम् Śi.3.2; Ku.4.3; R.2.4; Bg.8.21;15.4.-2 To flee from, retreat; रणान्निववृते न च Bk.5.12.-3 To turn away from; be averse to; R.5.23;7.61.-4 To cease, desist or abstain from; प्रसमीक्ष्य निवर्तेत सर्वमांसस्य भक्षणात् Ms.5.49;1.53; Bk.1. 18; निवृत्तमांसस्तु जनकः U.4.-5 To be freed or absolved from, to escape; कथं न ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवर्तितुम् Bg. 1.39.-6 To leave off speaking, cease, stop.-7 To be removed, come to an end, cease, disappear; विषया विनि- वर्तन्ते निराहारस्य देहिनः Bg.2.59;14.22; Ms.11.185,186.-8 To be accomplished or finished, come to an end.-9 To be withheld or withdrawn from.-1 To refuse, decline.-11 To be engaged in.-12 To be reversed.-13 To set (as the sun).-14 To be forbidden.-15 To be wanting; यतो वाचो निवर्तन्ते. -Caus.1 To cause to return, send back; निवर्त्य राजा दयितां दयालुः R.2.3;3.47; 7.44.-2 To withdraw, keep away from; turn away, divert; रश्मिष्विवादाय नगेन्द्रसक्तां निवर्तयामास नृपस्य दृष्टिम् R.2. 28; Ku.5.11.-3 To accomplish, perform, finish, complete.-4 To shorten (the hair).-5 To Annul. -
46 पत् _pat
पत् I. 1 P. (पतति, पतित)1 To fall, fall down, come down, descend, drop down, alight; अवाङ्मुखस्योपरि पुष्पवृष्टिः पपात विद्याधरहस्तमुक्ता R.2.6; वृष्टिर्भवने चास्य पेतुषी 1.77; (रेणुः) पतति परिणतारुणप्रकाशः शलभसमूह इवाश्रमद्रुमेषु Ś.1.31; Me.17; Bk.7.9;21.6.-2 To fly, move through the air, soar; हन्तुं कलहकारो$सौ शब्दकारः पपात खम् Bk.5.1; see पतत् below.-3 To set, sink (below the horizon); सो$यं सोमः पतति गगनादल्पशेषमैर्यूखैः Ś.4.2 v. l.; पतत्पतङ्गप्रतिमस्तपो- निधिः Śi.1.12.-4 To cast oneself at, throw oneself down, मयि ते पादपतिते किंकरत्वमुपागते Pt.4.7; so चरणपतितम् Me.15;-5 To fall (in a moral sense), lose one's caste, forfeit one's rank or position, fall off; परधर्मेण जीवन् हि सद्यः पतति जातितः Ms.1.97;3.16;5.19;9.2; Y.1. 38.-6 To come down (as from heaven); पतन्ति पितरो ह्येषां लुप्तपिण्डोदकक्रियाः Bg.1.42.-7 To fall, be reduced to wretchedness or misery; प्रायः कन्दुकपातेनोत्पतत्यार्यः पतन्नपि Bh.2.123.-8 To go down into hell, go to perdition; Ms.11.37; प्रसक्ताः कामभोगेषु पतन्ति नरके$शुचौ Bg.16.16.-9 To fall, occur, come to pass, take place; लक्ष्मीर्यत्र पतन्ति तत्र विवृतद्वारा इव व्यापदः Subhāṣ.-1 To be directed to, light or fall upon (with loc.); प्रसादसौम्यानि सतां सुहृज्जने पतन्ति चक्षूंषि न दारुणाः शराः Ś.6.29.-11 To fall to one's lot or share.-12 To be in, fall in or into. -Caus. (पातयति-ते, पतयति rarely)1 To cause to fall down, descend or sink &c.; निपतन्ती पतिमप्यपातयत् R.8.38;9.61;11.76.-2 To let fall, throw or drop down, fell down (as trees &c.).-3 To ruin, over- throw; व्यपदेशमाविलयितुं किमीहसे जनमिमं च पातयितुम् Ś.5. 21.-4 To shed (as tears).-5 To cast, direct (as the sight).-6 To dash or strike out.-7 To throw or put in, cause to enter.-8 To bring to ruin or misfor- tune.-9 To depreciate, lower the value of anything; अर्घतः पातिताः Bh.2.15.-1 (In arith.) To subtract, deduct.-11 To set in motion, set on foot. -Desid. (पिपतिषति or पित्सति) To wish to fall. -II. 4.Ā. (पत्यते) Ved.1 To be master of.-2 To rule, control.-3 To possess.-4 To be fit for, serve for (with dat.) -III. 1. U. (पतयति-ते)1 To go, move.-2 To be master of (intransitive). -
47 परितापः _paritāpḥ
परितापः 1 Extreme or scorching heat; (पादपः) शमयति परितापं छायया संश्रितानाम् Ś.5.7; गुरुपरितापानि गात्राणि 3.18; Ṛs.1.22.-2 Pain, agony, anguish, grief; प्रसक्ते निर्वाणे हृदय परितापं वहसि किम् M.3.1.-3 Lamentation, wailing; विरचितविविधविलापं सा परितापं चकारोच्चैः Gīt.7.-4 Trembling, fear.-5 N. of a hell. -
48 पानम् _pānam
पानम् [पा-ल्युट्]1 Drinking, quaffing, kissing (a lip); पयःपानम्; देहि मुखकमलमधुपानम् Gīt.1.-2 Drinking spirituous liquors; नहि धर्मार्थसिद्ध्यर्थं पानमेव प्रशस्यते Rām. 4.33.46. Ms.7.5;9.13; द्यूतपानप्रसक्ताश्च जघन्या राजसी गतिः 12.45.-3 A drink, beverage in general; Ms. 3.227; पयःपानं भुजङ्गानां केवलं विषवर्धनम् Pt.1.389.-4 A drinking vessel.-5 Sharpening; whetting.-6 Protec- tion, defence.-7 A canal.-नः 1 A distiller.-2 Breath, expiration. -a. (in comp.) Drinking, one who drinks; विश्वं युगान्ते वटपत्र एकः शेते स्म मायाशिशुरङ्घ्रिपानः Bhāg.3.33.4.-Comp. -अगारः, -आगारः, -रम् a tavern; Mb.12.88.14.-अत्ययः hard drinking.-गोष्ठिका, -गोष्ठी 1 a drinking party.-2 a dramshop, tavern.-पः a. drinking spirituous liquors; Mb.3.48.6.-पात्रम्, -भाजनम्, -भाण्डम् a drinking vessel, a goblet.-भूः, -भूमिः, -भूमी f. a drinking room; रणक्षितिः शोणितमद्य कुल्या रराज मृत्योरिव पानभूमिः R.7.49;19.11.-मण्डलम् a drinking party.-रत a. addicted to drinking.-वणिज् m. vendor of spirits.-विभ्रमः intoxication.-शौण्डः a hard drinker. -
49 प्रव्रज्या _pravrajyā
प्रव्रज्या 1 Going abroad, migration.-2 Roaming, wandering about as a religious mendicant; अतश्च प्रव्रज्या- सुलभसमयाचारविमुखः । प्रसक्तस्ते यत्नः... Māl.4.6.-3 The order of a religious mendicant, a mendicant's life, the fourth (or भिक्षु) order in the riligious life of a Brāhmaṇa; प्रव्रज्यां कल्पवृक्षा इवाश्रिताः Ku.6.6. (where Malli. says प्रव्रज्या means the वानप्रस्थ or third order).-Comp. -अवसितः a religious mendicant who renounces his order; प्रव्रज्यावसिता यत्र त्रयो वर्णा द्विजोत्तमाः । निर्वासं कारयेद् विप्रं दासत्वं क्षत्रवैश्ययोः ॥ Kātyāyana. -
50 भावः _bhāvḥ
भावः [भू-भावे घञ्]1 Being, existing, existence; नासतो विद्यते भावः Bg.2.16.-2 Becoming, occurring, taking place.-3 State, condition, state of being; लताभावेन परिणतमस्या रूपम् V.4; U.6.23; so कातरभावः, विवर्णभावः &c.-4 Manner, mode.-6 Rank, station, position, capacity; देवीभावं गमिता K. P.1; so प्रेष्यभावम्, किंकरभावम् &c.-6 (a) True condition or state, truth, reality; परं भावमजानन्तः Bg.7.24; इति मत्वा भजन्ते मां बुधा भावसम- न्विताः 1.8. (b) Sincerity, devotion; त्वयि मे भावनिबन्धना रतिः R.8.52;2.26.-7 Innate property, disposition, nature, temperament; स तस्य स्वो भावः प्रकृतिनियतत्वादकृतकः U.6.14.-8 Inclination or disposition of mind, idea, thought, opinion, supposition; हृदयनिहितभावा गूढमन्त्रप्रचाराः किमपि विगणयन्तो बुद्धिमन्तः सहन्ते Pt.3.43; Ms.8.25;4.65; निकृष्टोत्कृष्टयोर्भावं यास्तु गृह्णन्ति ताः स्त्रियः Bu. Ch.4.23.-9 Feeling, emotion, sentiment; एको भावः Pt.3.66; Ku.6. 95; निर्विकारात्मके चित्ते भावः प्रथमविक्रिया S. D. (In the dramatic science or in poetic compositions generally, Bhāvas are either स्थायिन् primary, or व्यभिचारिन् subordinate. The former are eight or nine, according as the Rasas are taken to be 8 or 9, each rasa having its own स्थायिभाव. The latter are thirty-three of thirty four in number, and serve to develop and strengthen the prevailing sentiment; for definition and enumera- tion of the several kinds, see R. G. first ānana, or K. P.4).-1 Love, affection; attachment; द्वन्द्वानि भावं क्रियया विवव्रुः Ku.3.35; कुमुद्वती भानुमतीव भावं (बबन्ध) R.6.36.-11 Purport, drift, gist, substance; इति भावः (often used by commentators); जनको$प्युत्स्मयन् राजा भावमस्या विशेषयन् । प्रतिजग्राह भावेन भावमस्या नृपोत्तम Mb.12,32.18.-12 Meaning, intention, sense, import; अन्योन्यभावचतुरेण सखीजनेन मुक्तास्तदा स्मितसुधामधुराः कटाक्षाः Māl.1.25.-13 Resolution, determination.-14 The heart, soul, mind; तयोर्विवृतभावत्वात् Māl.1.12; भावसंशुद्धिरित्येतत् तपो मानसमुच्यते Bg.17.16; स्व एव भावे विनिगृह्य मन्मथम् Bu. Ch.4.11.-15 Any existing thing, an object, a thing, substance; पश्यन्ती विविधान् भावान् Rām.2.94.18; जगति जयिनस्ते ते भावा नवेन्दुकलादयः Māl.1.17,36; R.3.41; U.3.32.-16 A being, living creature.-17 Abstract medita- tion, contemplation (= भावना q. v.).-18 Conduct, movement.-19 (a) Gesture, behaviour; अहिंसा समता... भवन्ति भावा भूतानाम् Bg.1.5. (b) Amorous gesture or expression of sentiment; gesture of love; कामं प्रिया न सुलभा मनस्तु तद्भावदर्शनाश्वासि Ś.2.1.-2 Birth; तवाहं पूर्वके भावे पुत्रः परपुरंजय Rām.7.14.2.-21 The world, universe.-22 The womb.-23 Will; घोरैर्विव्यधतुर्बाणैः कृतभावावुभौ जये Rām.6.9.38.-24 Superhuman power; मिथो घ्नतं न पश्यन्ति भावैर्भावं पृथग्दृशः Bhāg.1.4.27.-25 Advice, instruction.-26 (In dramas) A learned or venerable man, worthy man, (a term of address); भाव अयमस्मि V.1; तां खलु भावेन तथैव सर्वे वर्ग्याः पाठिताः) Māl.1.-27 (In gram.) The sense of an abstract noun, abstract idea conveyed by a word; भावे क्तः.-28 A term for an impersonal passive or neuter verb.-29 (In astr.) An astronomical house.-3 A lunar mansion.-31 An organ of sense.-32 Welfare (कल्याण); भावमिच्छति सर्वस्य नाभावे कुरुते मनः Mb.5.36.16.-33 Protection; द्रोणस्याभावभावे तु प्रसक्तानां यथा$भवत् Mb.7.25.64.-34 Fate, destiny (प्रारब्ध); नातिप्रहीणरश्मिः स्यात्तथा भावविपर्यये Mb.5.77.14.-35 Consciousness of past perceptions (वासना); येभ्यः सृजति भूतानि काले भावप्रचोदितः । महाभूतानि पञ्चेति तान्याहुर्भूतचिन्तिकाः ॥ Mb.12.275.4.-36 Lordship (प्रभुत्व); ते$पि भावाय कल्पन्ते राजदण्डनिपीडिताः Rām.2.67. 32.-37 The six states (अवस्थाषट्क); A, Rām.1.7.31.-Comp. -अनुग a. not forced, natural. (-गा) a shadow.-अन्तरम् a different state.-अद्वैतम् 1 a natu- ral cause.-2 material cause (as thread of a cloth).-3 identity of conception, oneness of view.-अर्थः 1 the obvious meaning or import (of a word, phrase &c.).-2 the subject matter; सर्वेषामपि वस्तूनां भावार्थो भवति स्थितः Bhāg.1.14.57.-आकूतम् (secret) thoughts of the mind; हृदयनिहितं भावाकूतं वमद्भिरिवेक्षणैः Amaru.4.-आख्यः One of the two types of creation according to the Sāṅkhya philosophy; लिङ्गाख्यो भावाख्यस्तस्माद् द्विविधः प्रवर्तते सर्गः Sāṅ. K.52.-आत्मक a. real, actual.-आभासः simulation of a feeling, a feigned or false emotion.-आलीना a shadow.- एकरस a. influenced solely by the sentiment of (sincere) love; ममात्र भावैकरसं मनः स्थितम् Ku.5.82.-कर्तृकः an impersonal verb; Kāśi. on P. II.3.54.-गतिः f. power to convey human feelings; भावगतिराकृतीनाम् Pratimā 3.-गम्भीरम् ind.1 heartily, from the bottom of the heart.-2 deeply, gravely.-गम्य a. conceived by the mind; ममत्सादृश्यं विरहतनु वा भावगम्यं लिखन्ती Me.87.-ग्राहिन् a.1 understanding the sense.-2 appreciating the sentiment.-ग्राह्य a. to be conceived with the heart; भावग्राह्यमनीडाख्यं भावाभावकरं शिवम् Śvet. Up.5.14.-चेष्टितम् amorous gesture.-जः 1 love.-2 the god of love.-ज्ञ, -विद् a. knowing the heart.-दर्शिन् a. see भालदर्शिन्.-निर्वृत्तिः the material creation (Sāṅ. phil.); न विना लिङ्गेन भावनिर्वृत्तिः Sāṅ. K.52.-नेरिः a kind of dance.-बन्धन a. enchanting or fettering the heart, linking together the hearts; रथाङ्गनाम्नोरिव भावबन्धनं बभूव यत्प्रेम परस्पराश्रयम् R.3.24.-बोधक a. indicating or revealing any feeling.-मिश्रः a worthy person, a gentleman (used in dramas); प्रसीदन्तु भावमिश्राः Ś.6.-रूप a. real, actual.-वचनम् denoting an abstract idea, conveying the abstract notion of a verb.-वाचकम् an abstract noun.-विकारः a property of a being; षड् भावविकारा भवन्तीति वार्ष्यायणिः । जायते$स्ति विपरिणमते वर्धते$पक्षीयते नश्यति ।-वृत्तः an epithet of Brahman.-शबलत्वम् a mixture of various emotions (भावानां बाध्यबाधकभावमापन्नानामुदासीनानां वा व्यामिश्रणम् R. G., vide examples given ad loc.).-शुद्धिः f. purity of mind, honesty, sincerity.-शून्य a. devoid of real love; उपचारविधिर्मनस्विनीनां न तु पूर्वाभ्यधिको$पि भावशून्यः M.3.3.-संधिः the union or co-existence of two emotions (भावसंधिरन्योन्यानभिभूतयोरन्योन्याभिभावनयोग्ययोः सामानाधिकरण्यम् R. G., see the examples there given).-समाहित a. abstracted in mind, devout.-सर्गः the mental or intellectual creation; i. e. the creation of the faculties of the human mind and their affections (opp. भौतिकसर्ग or material creation).-स्थ a. attached; devoted (to one); न वेत्सि भावस्थमिमं कथं जनम् Ku.5.58.-स्थिर a. firmly rooted in the heart; Ś.5.2.-स्निग्ध a. affection- ately disposed, sincerely attached; भावस्निग्धैरुपकृतमपि द्वेष्यतां याति किंचित् Pt.1.285.-भावंगम a. charming, lovely. -
51 सक्त _sakta
सक्त p. p. [सञ्ज्-क्त]1 Stuck or attached to, in con- tact with.-2 Addicted, devoted or attached to; fond of; सक्तासि किं कथय वैरिणि मौर्यपुत्रे Mu.2.6.-3 Fixed or rivetted on; नगेन्द्रसक्तां परिवर्त्य दृष्टिम् R.2.28.-4 Rela- ting to.-5 Diligent, attentive.-6 Obstructed, hindered; सदा सक्तं च तद्वेश्म सुमन्त्रः प्रविवेश ह Rām.2.15.19.-Comp. -मूत्र a. making water with difficulty.-वैर a. engaged in hostilities, constant in enmity; Ś.2.15. -
52 संतापः _santāpḥ
संतापः 1 Heat, great heat, inflammation; नष्टज्वलन- संतापा प्रशान्ताध्यायसत्कथा Rām.2.48.34; संतापदग्धस्य शिखण्डि- यूनो वृष्टेः पुरस्तादचिरप्रभेव Māl.3.4.-2 Distress, torment, suffering, torture, agony, anguish; संतापसंततिमहाव्यसनाय तस्यामासक्तमेतदनपेक्षितहेतु चेतः Māl.1.23; न संतापच्छेदो हिम- सरसि वा चन्द्रमसि वा 1.31; Ś.3.-3 Passion, rage.-4 Remorse, repentance; कृत्यं न कुरुते वेगान्न स संतापमाप्नुयात् Pt.1.19.-5 Penance, fatigues of penance, mortifica- tion of the body; संतापे दिशतु शिवः शिवां प्रसक्तिम् Ki.5.5. -
53 अति
átiind. <probably neut. of an obsolete adj. atin, passing, going, beyond;
seeᅠ at,
+ cf. Old Germ. anti, unti, inti, unde, indi, etc.;
Eng. and;
Germ. und;
Gk. ἔτι, ἀντί;
Lat. ante;
Lith. ant;
Arm. ti;
Zd. aiti>
As a prefix to verbs andᅠ their derivatives, expresses beyond, over, andᅠ, if not standing by itself, leaves the accent on the verb orᅠ its derivative;
as, ati-kram ( kram), to overstep, Ved. Inf. ati-kráme, (fit) to be walked on, to be passed RV. I, 105, 16,
ati-krámaṇa n. seeᅠ s.v. When prefixed to nouns, not derived from verbs, it expresses beyond, surpassing, as, ati-kaṡa, past the whip, ati-mānusha, superhuman, etc. seeᅠ s.v. As a separable adverb orᅠ preposition (with acc.), Ved. beyond;
(with gen.) over, at the top of RV. AV. ;
atiis often prefixed to nouns andᅠ adjectives, andᅠ rarely to verbs, in the sense excessive, extraordinary, intense;
excessively, too;
exceedingly, very;
in such compounds the accent is generally on áti
- अतिकठोर
- अतिकथ
- अतिकर्षण
- अतिकल्यम्
- अतिकान्त
- अतिकाय
- अतिकिरिट
- अतिकिरीट
- अतिकुत्सित
- अतिकुल्व
- अतिकृच्छ्र
- अतिकृत
- अतिकृश
- अतिकृष्ण
- अतिक्रुद्ध
- अतिक्रुध्
- अतिक्रुष्ट
- अतिखर
- अतिगण्ड
- अतिगन्ध
- अतिगन्धालु
- अतिगरीयस्
- अतिगर्वित
- अतिगहन
- गाढ
- अतिगुण
- अतिगुप्त
- अतिगुरु
- अतिगो
- अतिचण्ड
- अतिचरण
- अतिचापल्य
- अतिचिर
- अतिछत्त्र
- अतिछत्त्रक
- अतिजर
- अतिजरस्
- अतिजल
- अतिजव
- अतिजागर
- अतिजीर्ण
- अतिजीर्णता
- अतिजीव
- अतिडीन
- अतितपस्विन्
- अतितीक्ष्ण
- अतितीव्र
- अतितृण्ण
- अतितृप्ति
- अतितृष्ण
- अतित्रस्नु
- अतिदग्ध
- अतिदन्तुर
- अतिदर्प
- अतिदर्शिन्
- अतिदातृ
- अतिदान
- अतिदारुण
- अतिदाह
- अतिदीर्घ
- अतिदुःखित
- अतिदुःसह
- अतिदुर्गत
- अतिदुर्धर्ष
- अतिदुर्लम्भ
- अतिदुष्कर
- अतिदूर
- अतिदोष
- अतिधवल
- अतिधेनु
- अतिनिद्र
- अतिनिपुण
- अतिनीच
- अतिपथिन्
- अतिपद
- अतिपरोक्ष
- अतिपरोक्षवृत्ति
- अतिपातक
- अतिपुरुष
- अतिपूरुष
- अतिपूत
- अतिपेशल्स्
- अतिप्रकास
- अतिप्रगे
- अतिप्रणय
- अतिप्रणुद्य
- अतिप्रबन्ध
- अतिप्रवरण
- अतिप्रवृत्ति
- अतिप्रवृद्ध
- अतिप्रश्न
- अतिप्रश्न्य
- अतिप्रसक्ति
- अतिप्रसङ्ग
- अतिप्रसिद्ध
- अतिप्रौढ
- अतिप्रौढयौवन
- अतिबल
- अतिबहु
- अतिबालक
- अतिबाह्न्
- अतिबिभत्स
- अतिब्रह्मचर्य
- अतिभूर
- अतिभारग
- अतिभी
- अतिभीषण
- अतिभृत
- अतिभोजन
- अतिभ्रू
- अतिमङ्गल्य
- अतिमति
- अतिमध्यन्दिन
- अतिमर्श
- अतिमान
- अतिमानिन्
- अतिमानिता
- अतिमारुत
- अतिमिर्मिर
- अतिमुक्त
- अतिमुक्तक
- अतिमुक्ति
- अतिमूर्ति
- अतिमेमिष
- अतिमैथुन
- अतिमोदा
- अतियव
- अतियश
- अतियशस्
- अतियाज
- अतियुवन्
- अतियोग
- अतिरंहस्
- अतिरक्त
- अतिरथ
- अतिरभस
- अतिरसा
- अतिराजन्
- अतिरुचिर
- अतिरुष्
- अतिरूप
- अतिरोग
- अतिरोमश
- अतिलक्ष्मी
- अतिलङ्घन
- अतिलम्ब
- अतिलुब्ध
- अतिलुलित
- अतिलोभ
- अतिलोम
- अतिलोमश
- अतिलोमशा
- अतिलोहित
- अतिलौल्य
- अतिवक्तृ
- अतिवक्र
- अतिवर्तुल
- अतिवात
- अतिवाद
- अतिवादिन्
- अतिवालक
- अतिवहन
- अतिविकट
- अतिविपिन
- अतिविलम्बिन्
- अतिविश्रब्धनवोढा
- अतिविष
- अतिवृद्धि
- अतिवृष्टि
- अतिवृष्टिहत
- अतिवेपथु
- अतिवैचक्षण्य
- अतिवैशस
- अतिव्यथन
- अतिव्यथा
- अतिव्यय
- अतिव्याप्त
- अतिव्याप्ति
- अतिशक्त
- अतिशक्ति
- अतिशक्तिभाज्
- अतिशङ्का
- अतिशर्वर
- अतिशस्त
- अतिशुक्र
- अतिशुक्ल
- अतिशोभन
- अतिश्री
- अतिश्लक्ष्ण
- अतिसंस्कृत
- अतिसक्ति
- अतिसक्तिमत्
- अतिसंचय
- अतिसंतप्त
- अतिसमर्थ
- अतिसमीप
- अतिसम्पर्क
- अतिसर्व
- अतिसाध्वस
- अतिसान्तपन
- अतिसायम्
- अतिसिद्धि
- अतिसुजन
- अतिसुन्दर
- अतिसुलभ
- अतिसुहित
- अतिसृष्टि
- अतिसेवा
- अतिसौरभ
- अतिसौहित्य
- अतिस्तुति
- अतिस्थिर
- अतिस्थूल
- अतिस्निग्ध
- अतिस्पर्श
- अतिस्फिर
- अतिस्वप्न
- अतिस्वस्थ
- अतिहसित
- अतिहास
- अतिह्रस्व
- अत्यग्नि
- अत्यणु
- अत्यद्भुत
- अत्यध्वन्
- अत्यमर्षण
- अत्यमर्षिन्
- अत्यम्ल
- अत्यम्लपर्णी
- अत्यल्प
- अत्यशन
- अत्यश्नत्
- अत्यसम
- अत्यादर
- अत्यादान
- अत्यानन्द
- अत्याप्ति
- अत्यारूढि
- अत्यारोह
- अत्याशा
- अत्याशित
- अत्यासारिन्
- अत्याहार
- अत्याहारिन्
- अत्याहित
- अत्युक्ति
- अत्युग्र
- अत्युच्चैस्
- अत्युच्चैर्ध्वनि
- अत्युत्कट
- अत्युत्साह
- अत्युदार
- अत्युल्बण
- अत्युल्वण
- अत्युष्ण
- अत्यूध्नि
-
54 खर्परी
-
55 गौर
gaurámf (ī́)n. (in comp. orᅠ ifc. gaṇa kaḍārâ̱di) white, yellowish, reddish, pale red RV. X, 100, 2 TS. V etc.. ;
shining, brilliant, clean, beautiful Caurap. ;
m. white, yellowish (the colour) W. ;
a kind of buffalo (Bos Gaurus, often classed with the Gavaya) RV. VS. etc.. ;
white mustard (the seed of which is used as a weight, = 3 Rāja-sarshapas) Yājñ. I, 362 ;
Grislea tomentosa ( dhava) L. ;
a species of rice Gal.;
the moon L. ;
the planet Jupiter L. ;
N. of the Nāga Ṡesha Gal.;
of Caitanya (cf. - candra);
of a Yoga teacher (son of Ṡuka andᅠ Pīvarī) Hariv. 981 ;
pl. N. of a family (cf. -râ̱treya) Pravar. IV, 1 ;
n. white mustard L. ;
N. of a potherb Gal.;
saffron (cf. kanaka-) L. ;
the filament of a lotus L. ;
gold L. ;
orpiment Gal.;
(ā) f. = rī́ L. (cf. gaulā);
(ī́) f. the female of the Bos Gaurus RV. (« Vāc orᅠ voice of the middle region of the air», I, 164, 41 according to Naigh. I, 11 and Nir. XI, 40);
= gaurikā Gṛihyās. II, 18 Pañcat. ;
the earth L. ;
red chalk Kālac. ;
a yellow pigment orᅠ dye ( go-rocanā, « orpiment» Gal.) L. ;
turmeric ( rajanī) Suṡr. ;
N. of several other plants ( priyáṉgu, mañjishṭhā, ṡveta-dūrvā, mallikā, tulasī, suvarṇa-kadalī, ākāṡa-māṉsī) L. ;
N. of several metres (one of 4 × 12 syllables;
another of 4 × 13 syllables;
another of 4 × 26 long syllables);
(in music) a kind of measure;
( ib.) N. of a Rāgiṇī;
« brilliant Goddess», Ṡiva's wife Pārvatī AV. Pariṡ. NṛisUp. I, 4, 3, 10 etc.. ;
N. of Varuṇa's wife MBh. V, XIII ;
of a Vidyā-devī, III, 231, 48 Hariv. ;
of Ṡākya-muni's mother L. ;
of the wife of Vi-rajas andᅠ mother of Su-dhāman VāyuP. I, 28, 11 ;
of several other women;
of several rivers (one originally the wife of Prasena-jit orᅠ Yuvanâṡva, changed by his curse into the river Bāhu-dā Hariv. VP.)
MBh. VI, 333 VP. II, 4, 55 ;
+ cf. Lat. gilvus?
- गौरकृष्ण
- गौरखर
- गौरगणोद्देश
- गौरगोतम
- गौरग्रीव
- गौरग्रीवि
- गौरग्रीवीय
- गौरचन्द्र
- गौरजीरक
- गौरतित्तिरि
- गौरत्व
- गौरत्वच्
- गौरपृष्ठ
- गौरमन्त्र
- गौरमुख
- गौरमृग
- गौरललाम
- गौरवल्ली
- गौरवाहन
- गौरशाक
- गौरशालि
- गौरशिरस्
- गौरसक्थ
- गौरसर्षप
- गौरसुवर्ण
-
56 चक्र
cakrán. (Ved. rarely m.;
gaṇa ardharcâ̱di;
fr. car?;
√1. kṛi Pāṇ. 6-1, 12 Kāṡ.)
the wheel (of a carriage, of the Sun's chariot < RV. >, of Time I, 164, 2-48 ;
- kráṉ-car, to drive in a carriage ṠBr. VI) RV. etc.;
a potter's wheel ṠBr. XI Yājñ. III, 146 (cf. - bhrama etc.);
a discus orᅠ sharp circular missile weapon (esp. that of Vishṇu) MBh. R. Suṡr. Pañcat. BhP. ;
an oil-mill Mn. IV. 85 MBh. XII, 6481 and 7697 ;
a circle R. BhP. etc.
(kalâ̱pa-, « the circle of a peacock's tail» Ṛitus. II, 14);
an astronomical circle (e.g.. rāṡi-, the zodiac) VarBṛS. Sūryas. ;
a mystical circle orᅠ diagram, Tantr. ;
= - bandha q.v. Sāh. X, 13 a/b ;
a cycle, cycle of years orᅠ of seasons Hariv. 652 ;
« a form of military array (in a circle)» seeᅠ - vyūha;
circular flight (of a bird) Pañcat. II, 57 ;
a particular constellation in the form of a hexagon VarBṛS. XX VarBṛ. Laghuj. ;
a circle orᅠ depression of the body (for mystical orᅠ chiromantic purposes;
6 in number,
one above the other, viz.
1. mūlâ̱dhāra, the parts about the pubis;
2. svâ̱dhishṭhāna, the umbilical region;
3. maṇi-pūra, the pit of the stomach orᅠ epigastrium;
4. anāhata, the root of the nose;
5. viṡuddha, the hollow between the frontal sinuses;
6. ājñâ̱khya, the fontenelle orᅠ union of the coronal andᅠ sagittal sutures;
various faculties andᅠ divinities are supposed to be present in these hollows);
N. of a metre (= - pāta);
a circle orᅠ a similar instrument (used in astron.) Laghuj. Sūryas. XIII, 20 Gol. XI, 10 ff. ;
( alsoᅠ m. L.) a troop, multitude MBh. V, IX ;
(-krâ̱valī, q.v.) Hariv. R. etc.;
the whole number of (in comp.) Sarvad. XI, 127 ;
a troop of soldiers, army, host MBh. (ifc. f. ā, III, 640) BhP. I, IX Cāṇ. ;
a number of villages, province, district L. ;
(fig.) range, department VarBṛS. XXX, 33 ;
the wheel of a monarch's chariot rolling over his dominions, sovereignty, realm Yājñ. I, 265 MBh. I, XIII BhP. IX, 20, 32 VP. ;
(pl.) the winding of a river L. ;
a whirlpool L. ;
a crooked orᅠ fraudulent device (cf. cakrikā) L. ;
the convolutions orᅠ spiral marks of the Ṡāla-grāma orᅠ ammonite W. ;
N. of a medicinal plant orᅠ drug Suṡr. vf. ;
of a Tīrtha BhP. X, 78, 19 ;
m. the ruddy goose orᅠ Brāhmany duck (Anas Casarca, called after its cries;
cf. - vāká) MBh. IX, 443 Bālar. VIII, 58 Kathās. LXXII, 40 ṠārṇgP. ;
(pl.) N. of a people MBh. VI, 352 ;
(gaṇa aṡvâ̱di) N. of a man, BṛArUp. III, 4, 1 Sch. ;
of another man Kathās. LVI, 144 ;
of a Nāga MBh. I, 2147 ;
of one of Skanda's attendants MBh. IX, 2539 and 2542 ;
of a mountain BhP. V, 20, 15 Kathās. LIV. 16 ;
(ā) f. a kind of Cyperus orᅠ another plant L. ;
(ī́) f. a wheel (instr. sg. - kríyā;
gen. du. - kryós) RV. ;
(du. - kriyau) Kāṭh. XXIX, 7 ;
<cf. a-, ashṭā́-, uccā-, éka-, kāla-, kū-, daṇḍa-, dik-, dharma-, mahā-, mātṛi-, ródha-, vishṇu-, sa-, saptá-, hiraṇya-;
tri- andᅠ sucakrá;
+ cf. alsoᅠ κύκλος,
Lat. circus;
Angl. Sax. hveohl,
Eng. wheel
- चक्रकारक
- चक्रकुल्या
- चक्रगज
- चक्रगण्डु
- चक्रगति
- चक्रगुच्छ
- चक्रगुल्म
- चक्रगोप्तृ
- चक्रग्रहणी
- चक्रचर
- चक्रचारिन्
- चक्रचूडामणि
- चक्रजाति
- चक्रजीवक
- चक्रजीविन्
- चक्रणदी
- चक्रणितम्ब
- चक्रतलाम्र
- चक्रतीर्थ
- चक्रतुण्ड
- चक्रतैल
- चक्रदंष्ट्र
- चक्रदत्त
- चक्रदन्ती
- चक्रदीपिका
- चक्रदुन्दुभ्य
- चक्रदृश्
- चक्रदेव
- चक्रद्वार
- चक्रधनुस्
- चक्रधर
- चक्रधर्मन्
- चक्रधार
- चक्रनख
- चक्रनदी
- चक्रनाभि
- चक्रनामन्
- चक्रनायक
- चक्रनारायणीसंहिता
- चक्रनितम्ब
- चक्रनेमि
- चक्रपद्माट
- चक्रपरिव्याध
- चक्रपर्णी
- चक्रपाणि
- चक्रपाणिन्
- चक्रपात
- चक्रपाद
- चक्रपाल
- चक्रपालित
- चक्रपुर
- चक्रपुष्करिणी
- चक्रफल
- चक्रबन्ध
- चक्रबन्धना
- चक्रबान्धव
- चक्रबाला
- चक्रभङ्ग
- चक्रभानु
- चक्रभृत्
- चक्रभेदिनी
- चक्रभ्रम
- चक्रभ्रमण
- चक्रभ्रमि
- चक्रभ्रान्ति
- चक्रमठ
- चक्रमण्डलिन्
- चक्रमन्द
- चक्रमर्द
- चक्रमर्दक
- चक्रमासज
- चक्रमीमांसा
- चक्रमुख
- चक्रमुसल
- चक्रमेदिनी
- चक्रमेलक
- चक्रमौलि
- चक्रमौलिन्
- चक्रयान
- चक्रयोग
- चक्रयोधिन्
- चक्ररक्ष
- चक्ररद
- चक्रराज
- चक्रलक्षणा
- चक्रलक्षणिका
- चक्रलताम्र
- चक्रवत्
- चक्रवर्त
- चक्रवर्तिन्
- चक्रवर्मन्
- चक्रवाक
- चक्रवाकिन्
- चक्रवाट
- चक्रवाड
- चक्रवात
- चक्रवाल
- चक्रवालक
- चक्रवालधि
- चक्रविमल
- चक्रवृत्त
- चक्रवृद्धि
- चक्रव्यूह
- चक्रशतपत्त्र
- चक्रश्रेणी
- चक्रसंवर
- चक्रसक्थ
- चक्रसंज्ञ
- चक्रसाह्वय
- चक्रसेन
- चक्रस्वस्तिकनन्द्यावर्त
- चक्रस्वामिन्
- चक्रहस्त
- चक्रह्रद
-
57 त्रि
trím. tráyas f. nom. acc. tisrás n. trī́ṇi <trī́ RV. ṠBr. XI >, 3 RV. etc. ( tribhís andᅠ tisṛíbhis, etc. RV. ;
only once tríbhis VIII, 59, 5 with the later accentuation, cf. Pāṇ. 6-1, 177 and 180 f. ;
gen. trīṇā́m PRV. X, 185, 1 ;
cf. Pāṇ. 7-1, 53 Kāṡ. andᅠ tisṛīṇā́m RV. VIII, 19, 37 and 101, 6,
later on <fr. - yá> trayāṇām AitBr. Mn. andᅠ tisṛiṇā́m
RV. V, 69, 2 against metre; cf. Pāṇ. 6-4, 4 f. ;
ifc., VII, 2, 99 f. Kāṡ.);
+ cf. τρεῖς,
Lat. tres;
Goth. threis; etc.
- त्रिककुद्
- त्रिककुद
- त्रिककुभ्
- त्रिकट
- त्रिकटु
- त्रिकटुक
- त्रिकण्ट
- त्रिकण्टक
- त्रिकद्रुक
- त्रिकपर्दिन्
- त्रिकपाल
- त्रिकरणी
- त्रिकर्ण
- त्रिकर्मन्
- त्रिकर्ष
- त्रिकला
- त्रिकलिङ्ग
- त्रिकश
- त्रिकाण्ड
- त्रिकाय
- त्रिकार्षिक
- त्रिकाल
- त्रिकुण्डीश्वर
- त्रिकुमारीक
- त्रिकुला
- त्रिकूट
- त्रिकूर्चक
- त्रिकृत्वस्
- त्रिकोण
- त्रिकोणक
- त्रिकौशेय
- त्रिक्रम
- त्रिक्षार
- त्रिक्षुर
- त्रिक्षेप्तृ
- त्रिख
- त्रिखट्व
- त्रिखण्ड
- त्रिखर्व
- त्रिगङ्ग
- त्रिगण
- त्रिगत
- त्रिगन्धक
- त्रिगम्भीर
- त्रिगर्त
- त्रिगर्तक
- त्रिगर्तिक
- त्रिगुण
- त्रिगूढ
- त्रिगूढक
- त्रिग्रामी
- त्रिग्राहिन्
- त्रिघन
- त्रिचक्र
- त्रिचक्षुस्
- त्रिचतुर
- त्रिचतुर्दश
- त्रिचत्वारिंश
- त्रिचत्वारिंशत्
- त्रिचित्
- त्रिचितीक
- त्रिचीवर
- त्रिजगत्
- त्रिजट
- त्रिजय
- त्रिजात
- त्रिजातक
- त्रिजीवा
- त्रिज्या
- त्रिणत
- त्रिणव
- त्रिणाक
- त्रिणाचिकेत
- त्रिणामन्
- त्रिणिधन
- त्रिणीता
- त्रिणेमि
- त्रितक्ष
- त्रितन्ति
- त्रितन्तु
- त्रितन्त्रिका
- त्रितस्
- त्रिता
- त्रिताम्र
- त्रित्रिक
- त्रित्रिकोण
- त्रित्व
- त्रिदण्ड
- त्रिदण्डक
- त्रिदण्डिन्
- त्रिदत्
- त्रिदन्त
- त्रिदमथवस्तुकुशल
- त्रिदला
- त्रिदलिका
- त्रिदश
- त्रिदिनस्पृश्
- त्रिदिव
- त्रिदिवस
- त्रिदृश्
- त्रिदोष
- त्रिद्वार
- त्रिधन्वन्
- त्रिधर्मन्
- त्रिधा
- त्रिधातु
- त्रिधातुक
- त्रिधामन्
- त्रिधार
- त्रिधारक
- त्रिनगरीतीर्थ
- त्रिनयन
- त्रिनवत
- त्रिनवति
- त्रिनवह
- त्रिनाक
- त्रिनाभ
- त्रिनाभि
- त्रिनालि
- त्रिनिधन
- त्रिनिवित्क
- त्रिनिष्क
- त्रिनेत्र
- त्रिनेमि
- त्रिनैष्किक
- त्रिपक्ष
- त्रिपक्षक
- त्रिपच्छस्
- त्रिपञ्चक
- त्रिपञ्चाश
- त्रिपञ्चाशत्
- त्रिपटु
- त्रिपतत्
- त्रिपताक
- त्रिपती
- त्रिपत्त्र
- त्रिपत्त्रक
- त्रिपथ
- त्रिपथक
- त्रिपद्
- त्रिपद
- त्रिपदिका
- त्रिपद्य
- त्रिपन्न
- त्रिपरिक्रान्त
- त्रिपरिवर्त
- त्रिपर्ण
- त्रिपर्णिका
- त्रिपरुस्
- त्रिपर्याय
- त्रिपर्व
- त्रिपर्वत
- त्रिपर्वन्
- त्रिपल
- त्रिपशु
- त्रिपस्त्य
- त्रिपाजस्य
- त्रिपाट
- त्रिपाटिका
- त्रिपाठिन्
- त्रिपाण
- त्रिपाद
- त्रिपाद्
- त्रिपादक
- त्रिपिट
- त्रिपिटक
- त्रिपिण्डक
- त्रिपिण्डी
- त्रिपिब
- त्रिपिष्टप
- त्रिपुट
- त्रिपुटक
- त्रिपुटिन्
- त्रिपुण्ड्र
- त्रिपुण्ड्रक
- त्रिपुण्ड्रिन्
- त्रिपुण्ढ्र
- त्रिपुर्
- त्रिपुर
- त्रिपुरा
- त्रिपुराणक
- त्रिपुराणीय
- त्रिपुरी
- त्रिपुरुष
- त्रिपुषा
- त्रिपुष्कर
- त्रिपूरुष
- त्रिपृष्ठ
- त्रिपौरुष
- त्रिप्रतिष्ठित
- त्रिप्रलम्ब
- त्रिप्रलम्बिन्
- त्रिप्रस्रुत
- त्रिप्रातिहार्यसम्पन्न
- त्रिप्लक्ष
- त्रिफल
- त्रिबन्धन
- त्रिबन्धु
- त्रिबर्हिस्
- त्रिबाहु
- त्रिबीज
- त्रिब्रह्मन्
- त्रिभ
- त्रिभङ्गि
- त्रिभङ्गी
- त्रिभण्डी
- त्रिभव
- त्रिभाग
- त्रिभाज्
- त्रिभाण्डी
- त्रिभानु
- त्रिभाव
- त्रिभाष्यरत्न
- त्रिभिन्न
- त्रिभुक्तिराज
- त्रिभुज्
- त्रिभुज
- त्रिभुवन
- त्रिभूम
- त्रिभौम
- त्रिमण्डलपरिशुद्ध
- त्रिमण्डला
- त्रिमद
- त्रिमधु
- त्रिमधुर
- त्रिमन्तु
- त्रिमल
- त्रिमल्ल
- त्रिमातृ
- त्रिमात्र
- त्रिमारिका
- त्रिमार्ग
- त्रिमुकुट
- त्रिमुख
- त्रिमुनि
- त्रिमूढ
- त्रिमूढक
- त्रिमूर्ति
- त्रिमूर्ध
- त्रिमूर्धन्
- त्रियाज्ञ
- त्रियव
- त्रियष्टि
- त्रियान
- त्रियाम
- त्रियामक
- त्रियुक्त
- त्रियुग
- त्रियुग्म
- त्रियूप
- त्रियोजन
- त्रियोनि
- त्रिरत्न
- त्रिरसक
- त्रिरात्र
- त्रिरात्रीणा
- त्रिराव
- त्रिराशिप
- त्रिरूप
- त्रिरेख
- त्रिलव
- त्रिलवण
- त्रिलिङ्ग
- त्रिलिङ्गक
- त्रिलोक
- त्रिलोकी
- त्रिलोचन
- त्रिलोह
- त्रिलोहक
- त्रिलौह
- त्रिवक्रा
- त्रिवणसंज्ञिका
- त्रिवणी
- त्रिवत्
- त्रिवत्स
- त्रिवन्धुर
- त्रिवयस्
- त्रिवरूथ
- त्रिवर्ग
- त्रिवर्ण
- त्रिवर्णक
- त्रिवर्तु
- त्रिवर्त्मन्
- त्रिवर्ष
- त्रिवर्षक
- त्रिवर्षीय
- त्रिवलि
- त्रिवली
- त्रिवलीक
- त्रिवाचिक
- त्रिवार
- त्रिवार्षिक
- त्रिविक्रम
- त्रिवितस्त
- त्रिविद्य
- त्रिविध
- त्रिविनत
- त्रिविबुधी
- त्रिविष्टप
- त्रिविष्टब्ध
- त्रिविष्टब्धक
- त्रिविष्टि
- त्रिविस्त
- त्रिवृत्
- त्रिवृता
- त्रिवृत्ति
- त्रिवृन्त
- त्रिवृन्तिका
- त्रिवृष
- त्रिवृषन्
- त्रिवेणि
- त्रिवेणिका
- त्रिवेणी
- त्रिवेणु
- त्रिवेद
- त्रिवेदिन्
- त्रिवेला
- त्रिवैस्तिक
- त्रिव्याम
- त्रिव्रत
- त्रिशकल
- त्रिशक्ति
- त्रिशङ्कु
- त्रिशङ्कुक
- त्रिशङ्ख
- त्रिशत
- त्रिशतक
- त्रिशरण
- त्रिशरीर
- त्रिशरीरिन्
- त्रिशर्करा
- त्रिशल
- त्रिशल्य
- त्रिशस्
- त्रिशाख
- त्रिशाण
- त्रिशाण्य
- त्रिशानु
- त्रिशाल
- त्रिशालक
- त्रिशिख
- त्रिशिखर
- त्रिशिखिदला
- त्रिशिर
- त्रिशिरस्
- त्रिशिल
- त्रिशीर्ष
- त्रिशीर्षक
- त्रिशीर्षन्
- त्रिशुक्र
- त्रिशुक्रिय
- त्रिशुक्ल
- त्रिशुच्
- त्रिशूल
- त्रिशूलिका
- त्रिशूलिन्
- त्रिशृङ्ग
- त्रिशृङ्गिन्
- त्रिशोक
- त्रिश्येत
- त्रिश्रुत्
- त्रिश्रुति
- त्रिषंयुक्त
- त्रिषंवत्सर
- त्रिषत्य
- त्रिषधस्थ
- त्रिषंधि
- त्रिषप्त
- त्रिषम
- त्रिषवण
- त्रिषष्
- त्रिषष्ट
- त्रिषष्टि
- त्रिषाहस्र
- त्रिषुवर्चक
- त्रिष्टावरूत्री
- त्रिष्टुक्
- त्रिष्टुप्छन्दस्
- त्रिष्टुभ्
- त्रिष्टोम
- त्रिष्ठ
- त्रिष्ठिन्
- त्रिसंवत्सर
- त्रिसत्य
- त्रिसंधि
- त्रिसंधिक
- त्रिसंधी
- त्रिसंध्य
- त्रिसप्त
- त्रिसप्तक
- त्रिसप्तत
- त्रिसप्तति
- त्रिसम
- त्रिसमृद्ध
- त्रिसर
- त्रिसरक
- त्रिसर्ग
- त्रिसवन
- त्रिसांवत्सर
- त्रिसाधन
- त्रिसानु
- त्रिसामन्
- त्रिसामा
- त्रिसाम्य
- त्रिसाहस्र
- त्रिसिता
- त्रिसीत्य
- त्रिसुगन्ध
- त्रिसुगन्धि
- त्रिसुगन्धिक
- त्रिसुन्दर
- त्रिसुपर्ण
- त्रिसुवर्चक
- त्रिसूत्र
- त्रिसौगन्ध्य
- त्रिसौपर्ण
- त्रिस्कन्ध
- त्रिस्कन्धक
- त्रिस्तन
- त्रिस्थली
- त्रिस्थान
- त्रिस्थूण
- त्रिस्रोतस्
- त्रिस्रोतसी
- त्रिहलिकाग्राम
- त्रिहल्य
- त्रिहविष्क
- त्रिहविस्
- त्रिहायण
-
58 धातु
dhātu1) m. layer, stratum KātyṠr. Kauṡ. ;
constituent part, ingredient (esp. < andᅠ in RV. only> ifc., where often= « fold» e.g.. tri-dhā́tu, threefold etc.;
cf. trivishṭi-, sapta-, su-) RV. TS. ṠBr. etc.;
element, primitive matter (= mahā-bhūta L.) MBh. Hariv. etc. (usually reckoned as 5, viz. kha orᅠ ākāṡa, anila, tejas, jala, bhū;
to which is added brahma Yājñ. III, 145 ;
orᅠ vijñāna Buddh.);
a constituent element orᅠ essential ingredient of the body (distinct from the 5 mentioned above andᅠ conceived either as 3 humours <called alsoᅠ dosha> phlegm, wind andᅠ bile BhP. <cf. purīsha, māṉsa, manas, ChāndUp. VI, 5, 1 ;
orᅠ as the 5 organs of sense, indriyāṇi
cf. s.v. andᅠ MBh. XII, 6842, where ṡrotra, ghrāṇa, āsya, hṛidaya andᅠ koshṭha are mentioned as the 5 dhātu of the human body born from the either> andᅠ the 5 properties of the elements perceived by them, gandha, rasa, rūpa, sparṡa andᅠ ṡabda L. ;
orᅠ the 7 fluids orᅠ secretions, chyle, blood, flesh, fat, bone, marrow, semen Suṡr. < L. rasâ̱di orᅠ rasa-raktâ̱di, of which sometimes 10 are given, the above 7 andᅠ hair, skin, sinews BhP. >);
primary element of the earth i.e. metal, mineral, are (esp. a mineral of a red colour) Mn. MBh. etc. element of words i.e. grammatical orᅠ verbal root orᅠ stem Nir. Prāt. MBh. etc. (with the southern Buddhists dhātu means either the 6 elements < seeᅠ above> Dharmas. XXV ;
orᅠ the 18 elementary spheres < dhātu-loka> ib. LVIII ;
orᅠ the ashes of the body, relics L. <cf. - garbha>)
dhā́tu2) mfn. ( dhe) to be sucked in orᅠ drunk ( havis) RV. V, 44, 3 f. = dhenu, milch cow Lāṭy. VII, 5, 9. ;
3) n. (with rauhiṇa) N. of a Sāman. ĀrshBr. ;
- धातुकथा
- धातुकल्प
- धातुकाय
- धातुकाव्य
- धातुकासीस
- धातुकुशल
- धातुकोश
- धातुक्रममाला
- धातुक्रिया
- धातुक्षय
- धातुगण
- धातुगर्भ
- धातुग्राहिन्
- धातुघोषा
- धातुघ्न
- धातुचन्द्रिका
- धातुचन्द्रोदय
- धातुचिन्तामणि
- धातुचूर्ण
- धातुज
- धातुतरंगिनी
- धातुदीपिका
- धातुद्रावक
- धातुनाशन
- धातुनिदान
- धातुप
- धातुपर्यायदीपिका
- धातुपर्यायमञ्जूषा
- धातुपाठ
- धातुपारायण
- धातुपारायणीय
- धातुवृत्ति
- धातुपुष्पिका
- धातुपुष्पी
- धातुपूजा
- धातुप्रकरण
- धातुप्रकाश
- धातुप्रत्ययपञ्चक
- धातुप्रत्ययपञ्जिका
- धातुप्रदीप
- धातुप्रदीपिका
- धातुप्रसक्त
- धातुप्रिया
- धातुभृत्
- धातुमञ्जरी
- धातुमत्
- धातुमय
- धातुमल
- धातुमाक्षिक
- धातुमारण
- धातुमारिन्
- धातुमाला
- धातुरत्नमञ्जरी
- धातुरत्नमाला
- धातुरत्नाकर
- धातुरत्नावली
- धातुरहस्य
- धातुराजक
- धातुरूप
- धातुरूपादर्श
- धातुरूपावली
- धातुलक्षण
- धातुवल्लभ
- धातुवाद
- धातुविकार
- धातुविष्
- धातुविष
- धातुवैरिन्
- धातुशेखर
- धातुशोधन
- धातुसंग्रह
- धातुसमास
- धातुसम्भव
- धातुसाधन
- धातुसाम्य
- धातुस्तूप
- धातुहन्
-
59 पान
pā́na1) n. drinking (esp. drinking spirituous liquors), draught RV. (only ifc.) AV. etc. etc.;
drinking the saliva i.e. kissing, Kāv. (cf. adhara-);
a drink, beverage ṠBr. Mn. MBh. etc.;
a drinking-vessel, cup L. ;
a canal L. ;
m. a distiller orᅠ vender of spirituous liquors, an inn-keeper L. ;
pāna
n. protection, defence ( seeᅠ ib. andᅠ vāta-)
3) m.= apâ̱na, breathing out, expiration L. ;
- पानकुम्भ
- पानगोष्ठिका
- पानगोष्ठी
- पानञ
- पानदोष
- पानप
- पानपर
- पानपात्र
- पानप्रसक्त
- पानभाजन
- पानभाण्ड
- पानभू
- पानभूमी
- पानभोजन
- पानमङ्गल
- पानमत्त
- पानमद
- पानरत
- पानवणिज्
- पानवत्
- पानविभ्रम
- पानशौण्ड
- पानसिन्धु
-
60 लीला
līlāf. (derivation doubtful) play, sport, diversion, amusement, pastime MBh. Kāv. etc.;
mere sport orᅠ play, child's play, ease orᅠ facility in doing anything ib. ;
mere appearance, semblance, pretence, disguise, sham Kāv. Kathās. Pur. (ibc. sportively, easily, in sport, as a mere joke;
alsoᅠ = līlayā ind. for mere diversion, feignedly);
grace, charm, beauty, elegance, lovelniess Kālid. Kathās. Rājat. ;
(in rhet.) a maiden's playful imitation of her lover, Dalar. Sāh. Pratāp. ;
a kind of metre (4 times) Col.;
N. of a Yogini HPariṡ. ;
- लीलाकमल
- लीलाकर
- लीलाकलह
- लीलाखेल
- लीलागार
- लीलागृह
- लीलागेह
- लीलाङ्ग
- लीलाचतुर
- लीलाचन्द्र
- लीलाचल
- लीलातनु
- लीलाताण्डवपण्डित
- लीलातामरस
- लीलाताल
- लीलादग्ध
- लीलादेवी
- लीलाद्रि
- लीलाधरभट्ट
- लीलानटन
- लीलानृत्य
- लीलापद्म
- लीलापर्वत
- लीलापुर
- लीलाब्ज
- लीलाभरण
- लीलामधुकर
- लीलामनुष्य
- लीलामन्दिर
- लीलामय
- लीलामात्रेण
- लीलामानुषविग्रह
- लीलाम्बुज
- लीलायुध
- लीलारति
- लीलारविन्द
- लीलारसक्रमस्तोत्र
- लीलावज्र
- लीलावत्
- लीलावतार
- लीलावधूत
- लीलावापी
- लीलावेश्मन्
- लीलाशुक
- लीलासम्पादनक्रम
- लीलासाध्य
- लीलास्वात्मप्रिय
См. также в других словарях:
rása-kaumudī — रसकौमुदी … Indonesian dictionary
rása-kautuka — रसकौतुक … Indonesian dictionary
rása-kesara — रसकेसर … Indonesian dictionary
rása-ketu — रसकेतु … Indonesian dictionary
rása-komala — रसकोमल … Indonesian dictionary
rása-kriyā — रसक्रिया … Indonesian dictionary
rása-kulyā — रसकुल्या … Indonesian dictionary
rasaka — रसक … Indonesian dictionary
a-prasakta — अप्रसक्त … Indonesian dictionary
a-prasakti — अप्रसक्ति … Indonesian dictionary
anu-prasakta — अनुप्रसक्त … Indonesian dictionary