Перевод: со всех языков на узбекский

с узбекского на все языки

pere

  • 1 père

    nm.
    1. ota, dada, padar; être, devenir père ota bo‘lmoq, bola ko‘rmoq; être (le) père de deux enfants ikki bolaning otasi bo‘lmoq; le père et la mère ota va ona; du père otasi, otaga taalluqli; loc.prov. tel père, tel fils o‘g‘il otasiga o‘xshaydi, qiz onasiga; oui, père! xo‘p, dada! père adoptif asrab olgan ota; il a été un père pour moi u men uchun ota edi; le père de famille oila boshlig‘i, otasi; les responsabilités du père de famille oila boshlig‘ining javobgarliklari; loc. vivre en bon père de famille ahil oila bo‘lib yashamoq
    2. ota (hayvonlarda); père biologique biologik ota
    3. pl.litt. otabobolar, ajdodlar
    4. fig. ota; asoschi
    5. ota (hurmat belgisi sifatida; ayrim ruhoniylarga nisbatan); le saint-père, notre saint-père le pape ilohiy otamiz, bizning ilohiy otamiz papa; mon père otam; le père Jean Jan ota
    8. fam. ota; le père Goriot Gorio ota; loc. le coup du père François ensaga tushirilgan zarba; le Père Noël qorbobo; loc. tepsa tebranmas semiz odam, bochka; boboy; alors, mon petit père, comment ça va? xo‘sh, boboy ishlar qalay?

    Dictionnaire Français-Ouzbek > père

  • 2 arrière-grand-père

    nm. (pl arrière-grands-pères) katta bobo, buva (bobo yoki buvining otasi).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > arrière-grand-père

  • 3 beau-père,

    pl. beaux-pères nm. qaynota.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > beau-père,

  • 4 grand-père

    nm. buva, bobo (ota-onaning otasi).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > grand-père

  • 5 Saint-Père

    avliyo ota (Rim papasi).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > Saint-Père

  • 6 noël

    nm.
    1. rojdestvo, milod, Iso payg‘ambarning tug‘ilish bayrami; la fête de Noël ou f. la Noël rojdestvo, milod bayrami; arbre de Noël rojdestvo archasi; joyeux Noël rojdestvongiz qutlug‘ bo‘lsin! père Noël qorbobo; croire au père Noël o‘ ta sodda bo‘lmoq, har narsaga ishonavermoq
    2. fam. le noël, le petit noël rojdestvo sovg‘asi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > noël

  • 7 du

    I prép. et arg.déf. (de l', de la, de mon) le livre de mon père otamning kitobi
    II arg. partitif manger du fromage et boire du vin pishloq yemoq va vino ichmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > du

  • 8 fouettard

    -arde
    adj. le père fouettard xipchinli, qamchili bobo (bolalarni qo‘rqituvchi ertak qahramoni).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > fouettard

  • 9 léguer

    vt.
    1. vasiyat qilmoq, ishonmoq
    2. bermoq, topshirmoq, o‘tmoq; léguer une oeuvre à la postérité kelajak avlodga asar qoldirmoq; le goût de la musique qu'on se lègue de père en fils dans la famille oilada otadan bolaga o‘ tgan musiqaga bo‘lgan ishtiyoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > léguer

  • 10 mon

    -ma, mes
    adj.poss. meniki, mening; c'est mon opinion bu mening fikrim; à mon avis menimcha; mon livre mening kitobim; je prends mon apéritif men aperitivimni ichyapman; de mon temps mening davrimda; mon père otam; ma fiancée qaylig‘im; mon patron xo‘jayinim; mes voisins qo‘shnilarim; elle est restée dix ans à mon service u mening xizmatimda o‘n yil bo‘ldi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > mon

  • 11 ni

    conj. na; elle n'a rien de doux ni d'agréable bu ayolda na mayinlik, na yoqimtoylik bor; je n'ai ni cigarette ni feu mening na sigaretim bor na o‘ tim; il ne dit ni oui ni non u na ha demadi na yo‘q; ni elle ni moi n'irons na u, na men bormaymiz; je ne crois pas qu'elle parte en vacances, ni même qu'elle en ait men uning ta' tilga chiqishiga ishonmayman, hattoki uni olishiga ham; l'intelligence n'est preuve de talent, ni le talent n'est preuve de génie na aql talantning dalili, na talant donolikning; rien de si mal écrit ni de si ennuyeux que ce livre hech narsa bu kitobchalik yomon va zerikarli yozilmagan; il est parti sans que son père ni sa mère le sachent uning ketganini na otasi na onasi bilsin.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > ni

  • 12 nourricier

    -ière
    adj.
    1. boquvchi; père nourricier asrab olgan ota; la terre nourricière boquvchi yer
    2. shira, suv; suc nourricier oziqlantiruvchi shira.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > nourricier

  • 13 observation

    nf.
    1. amal qilish, rioya qilish; observation d'un règlement qoidaga amal qilish
    2. kuzatish, o‘rganish, tekshirish; avoir l'esprit d'observation kuzatuvchan bo‘lmoq
    3. kuzatishlar, mulohazalar, fikrlar; une observation très juste juda to‘g‘ri kuzatishlar
    4. e'tiroz; ta'na, tanbeh, yuziga solish; son père lui fait sans cesse des observations otasi unga doim tanbeh beradi
    5. ilmiy kuzatish; observations météorologiques, astronomiques astronomik, metereologik kuzatishlar; induire qqch. de ses observations o‘z kuzatishlaridan xulosa chiqarmoq
    6. kuzatish, nazorat; il est à l'hôpital, en observation u kasalxonada, nazoratda
    7. kuzatish, nazorat (shubhali odamni, dushmanni va hokazo).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > observation

  • 14 orphelin

    -ine
    n.adj. yetim, sag‘ ir; un orphelin de père et de mère hech kimi yo‘q yetim, sag‘ir; un enfant orphelin yetim bola.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > orphelin

  • 15 ou

    conj.
    1. yoki, ya'ni, boshqacha aytganda; la coccinelle, ou bête à dieu xonqizi yoki tugmacha qo‘ng‘iz
    2. yo, yoki; son père ou sa mère pourra (ou pourront) l'accompagner uni yo onasi yo otasi kuzatib qo‘ya oladi; un groupe de quatre ou cinq hommes besh yoki olti kishili guruh; acceptezvous, oui ou non? rozimisiz, ha yoki yo‘q?
    3. yo‘q esa, yo bo‘lmasa, aks holda, yoinki; donnez-moi ça ou je me fâche, ou alors je me fâche menga buni bering, aks holda mening achchig‘im chiqib ketadi; ou… ou… yoki… yoki…, yo… yo…; ou plutôt yoki, balki yaxshisi; je vais y aller, ou plutôt non, vas-y, toi hozir u yerga boraman, yoki yaxshisi bormayman, u yerga sen bor; ou même balki, hattoki; on partira dimanche ou même lundi yakshanba kuni ketishadi, balki dushanba.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > ou

  • 16 pardon

    nm.
    1. kechirish, afv etish, gunohidan o‘ tish, ma'zur tutish; demander pardon à qqn. birovdan kechirim so‘ramoq; accorder son pardon à qqn. birovni kechirmoq, afv etmoq
    2. je vous demande pardon sizdan uzr so‘rayman; ou ellipt. pardon uzr; pardon?, pouvez-vous répéter? kechirasiz?, yana bir qaytaringchi!
    3. fam. le père était déjà costaud, mais alors le fils, pardon otasi bu vaqtda baquvvat edi, lekin o‘g‘li bo‘lsa, kechirasiz!

    Dictionnaire Français-Ouzbek > pardon

  • 17 partir

    vi.
    1. ketmoq, jo‘namoq, jo‘nab ketmoq, yo‘lga chiqmoq, yo‘l olmoq
    2. o‘lmoq, bu dunyodan ketmoq, o‘ tmoq; il y a un an que mon père est parti mening otamning bu dunyodan o‘tganiga bir yil bo‘ldi
    3. aqli-hushini yo‘qotmoq, aqli-hushidan ketmoq
    4. (de) chiqmoq, kelib chiqmoq; mot qui part du coeur yurakdan chiqqan so‘z; à partir de -dan boshlab, binoan; à partir d'aujourd'hui bugundan boshlab.
    vt. bo‘laklarga bo‘lmoq; avoir maille à partir biror narsani biror kimsa bilan bo‘lisholmay qolmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > partir

  • 18 patois

    -oise
    nm.inv.adj. sheva, dialekt; son grand-père parle patois (en patois, le patois) uning bobosi shevada gapiradi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > patois

  • 19 perdre

    I vt.
    1. yo‘qotmoq, mahrum bo‘lmoq, ayrilmoq, boy bermoq, qo‘ldan ketkizmoq; il perd, il a perdu tout son argent au jeu, dans une faillite u o‘yinda, omadsizlikda bor pulini boy beryapti, boy berdi; perdre son emploi ish joyini yo‘qotmoq; loc. n'avoir plus rien a perdre yo‘qotadigan hech vaqosi bo‘lmaslik; vous ne perdez rien pour attendre kutganingizga yetasiz; fam. tu ne le connais pas? tu n'y perds rien, tu ne perds rien sen uni tanimaysanmi? ko‘p narsa yo‘qotmapsan, ko‘p narsa yo‘qotmapsan!
    2. yo‘qotmoq, ayrilmoq, judo bo‘lmoq; elle avait perdu son père à douze ans u otasidan o‘n ikki yoshida ayrilgan edi; depuis qu'il boit, il a perdu tous ses amis ichishni boshlagandan beri u hamma do‘stlaridan ayrildi
    3. yo‘qotmoq (bir qismini, sifatini); perdre ses cheveux sochi to‘kilib ketmoq; perdre du poids ozmoq; perdre ses forces kuchdan qolmoq; perdre la vie hayotini yo‘qotmoq, o‘lmoq; perdre la raison aqldan ozmoq; perdre la mémoire xotirasini yo‘qotmoq; perdre connaissance hushidan ketmoq; perdre courage yuragi dov bermaslik; perdre patience sabri tugamoq, toqati toq bo‘lmoq; ce procédé a perdu son intérêt bu ish o‘z mohiyatini yo‘qotdi; certains mots perdent leur sens ayrim so‘zlar o‘z ma'nolarini yo‘qotadilar
    4. yo‘qotib qo‘ymoq, adashtirib qo‘ymoq; j'ai perdu mon stylo men ruchkamni yo‘qotib qo‘ydim; nous avons perdu notre guide biz yo‘lboshlovchimizni adashtirib qo‘ydik
    5. yo‘qotmoq, tushirib yubormoq; le blessé perd beaucoup de sang yarador ko‘p qon yo‘qotyapti
    6. yo‘qotmoq, qochirmoq; ne pas perdre une bouchée, une miette d'une conversation suhbatdan biror og‘iz so‘zni ham, bir ushoqni ham yo‘qotmaslik; loc. perdre qqn.qqch. de vue biror kimsani, biror narsani ko‘zdan qochirmoq (borib ko‘rmaslik, uchrashmaslik); nous nous sommes perdus de vue biz birbirimizni ko‘zdan qochirdik
    7. yo‘qotmoq, boshqarolmay qolmoq, adashmoq; perdre son chemin yo‘ldan adashmoq; loc. perdre pied nima qilarini bilmaslik, qiyin ahvolda qolmoq; perdre le nord o‘zini yo‘qotmoq, hayajonlanmoq, to‘lqinlanmoq
    8. yo‘qotmoq, foydalanib qolmaslik, o‘tkazib yubormoq; perdre du temps vaqtni yo‘qotmoq; perdre son temps o‘z vaqtini bekorga o‘ tkazmoq; vous n'avez pas un instant à perdre bir daqiqa ham yo‘qotmasligingiz kerak; il a perdu une bonne occasion de se taire u jim tursa yaxshiroq bo‘lar edi
    9. yutqazmoq, boy bermoq, qo‘ldan chiqarmoq; perdre l'avantage ustunlikni boy bermoq; perdre la partie o‘yinni boy bermoq; perdre une bataille jangni yutqazmoq; perdre un procès u ishni yutqazdi (sudda); il a perdu u yengildi; il a horreur de perdre u yutqazadi (u yaxshi o‘yinchi emas); perdre du terrain orqada qolaboshlamoq, yutqazaboshlamoq, tashabusni boy bermoq; cette maladie perd du terrain bu kasallik chekinaboshladi
    10. mahrum qilmoq; halok, nobud qilmoq, juvonmarg, xarob qilmoq; il cherche à nous perdre u bizni nobud qilmoqchi
    11. tushirmoq (obro‘sini), zarar qilmoq (obro‘siga), mahrum qilmoq (obro‘sidan, amalidan), o‘z boshiga yetmoq; son excès d'ambition le perdra uning o‘ ta shuhratparastliligi o‘z boshiga yetadi; perdre qqn. auprès de qqn. biror kishini biror kishi oldida obro‘sini to‘kmoq; c'est le témoignage de son complice qui l'a perdu o‘z sherigining guvohligi uning boshiga yetdi
    12. buzmoq, yo‘ldan ozdirmoq, yo‘ldan chiqarmoq; uning yomon tanishlari uni yo‘ ldan chiqardi; relig. yo‘ldan ozdirmoq, yo‘ldan chiqarmoq, gunohi azimga botirmoq
    13. birovni to‘g‘ri yo‘ldan chiqarmoq, adashtirmoq
    II se perdre vpr.
    1. yo‘q bo‘lib ketmoq, yo‘qolmoq; les traditions se perdent an'analar yo‘q bo‘lib ketyapti
    2. yomon foydalanilmoq, keraksiz bo‘lmoq, yo‘qotmoq, boy bermoq; laisser (se) perdre une occasion qulay paytni boy bermoq
    3. g‘oyib bo‘lmoq, yo‘q bo‘lmoq; des silhouettes qui se perdent dans la nuit tunda g‘oyib bo‘ladigan sharpalar
    4. adashmoq, adashib qolmoq; chalg‘imoq, tutilib qolmoq; nous allons nous perdre biz adashib qolamiz; c'était la nuit et je me suis perdu tun edi va men adashib qoldim; plus je pense à ce problème, plus je m'y prends men bu masalani qancha o‘ylasam, shuncha adashib ketaman; se perdre dans, en botmoq, berilmoq, g‘arq bo‘lmoq; se perdre dans ses pensées o‘z xayollariga g‘arq bo‘lmoq
    5. relig. yo‘ldan ozmoq, gunohi azimga botmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > perdre

  • 20 portrait

    nm.
    1. portret, surat, rasm, tasvir, shakl; faire le portrait de qqn. biror kishining rasmini chizmoq; un portrait en pied bor bo‘yicha chizilgan rasm; il est meilleur en paysage qu'en portrait u rasmdagidan ko‘ra aslida chiroyliroq
    2. (foto) surat, rasm; loc. c'est (tout) le portrait de son père u otasining xuddi o‘zi, o‘zginasi; fam.fig. se faire abîmer le portrait afti burishib, bujmayib qolmoq
    3. tasvir, rasm (og‘zaki yoki yozma tasvirlangan); il m'a fait le portrait de ses voisins u menga qo‘shnilarini tasvirlab berdi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > portrait

См. также в других словарях:

  • père — père …   Dictionnaire des rimes

  • père — [ pɛr ] n. m. • XIIe; pedre fin XIe; paire v. 980; lat. pater, tris 1 ♦ Homme qui a engendré, qui a donné naissance à un ou plusieurs enfants. Devenir, être père. Être (le) père de deux enfants. « Allons donc, et que les Cieux prospères Nous… …   Encyclopédie Universelle

  • pere — PERE. s. m. Celuy qui a un ou plusieurs enfants. Tendresse de pere. amour de pere. ce sont de veritables entrailles de pere. ce pere là est heureux dans ses enfants. vous estes fils d un pere qui m aimoit fort. imaginez vous quelle douleur pour… …   Dictionnaire de l'Académie française

  • Pêre — Père Cette page d’homonymie répertorie les différents sujets et articles partageant un même nom.  Pour les articles homophones, voir Pair et Paire …   Wikipédia en Français

  • Pere — Pere …   Deutsch Wikipedia

  • Père — (französ. f. Vater) steht für Le Père, Familienname Lepère, Familienname Saint Père, Ortsname Siehe auch Pere Père Anselme (Pierre de Guibours, Père Anselme de la Vierge Marie; 1625–1694), französischer Historiker, Genealoge und Heraldiker Père… …   Deutsch Wikipedia

  • Péré — Saltar a navegación, búsqueda Péré País …   Wikipedia Español

  • Pere 2b — (Кальви,Франция) Категория отеля: 2 звездочный отель Адрес: Route de Pietra Maggiore, 20260 …   Каталог отелей

  • Péré — may refer to the following places in France:*Péré, Charente Maritime, a commune in the Charente Maritime department *Péré, Hautes Pyrénées, a commune in the Hautes Pyrénées department …   Wikipedia

  • Pere — Pere, n. A peer. [Obs.] Chaucer. [1913 Webster] …   The Collaborative International Dictionary of English

  • Père — [pɛ:r] <aus fr. père »Vater«, dies aus lat. pater, vgl. ↑Pater> franz. Anrede für kath. Ordensgeistliche …   Das große Fremdwörterbuch

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»