Перевод: со всех языков на все языки

со всех языков на все языки

paupĕro

  • 1 paupero

    paupĕro, āre, āvi, ātum - tr. - [st2]1 [-] appauvrir, ruiner. [st2]2 [-] dépouiller.    - aliquem aliqua re pauperare: dépouiller qqn de qqch.    - quam ego tantā pauperavi pecuniā, Plaut.: elle à qui j'ai extorqué tant d'argent.    - aliquem cassa nuce pauperare, Plaut.: appauvrir qqn d'une noix vide, faire tort à qqn.
    * * *
    paupĕro, āre, āvi, ātum - tr. - [st2]1 [-] appauvrir, ruiner. [st2]2 [-] dépouiller.    - aliquem aliqua re pauperare: dépouiller qqn de qqch.    - quam ego tantā pauperavi pecuniā, Plaut.: elle à qui j'ai extorqué tant d'argent.    - aliquem cassa nuce pauperare, Plaut.: appauvrir qqn d'une noix vide, faire tort à qqn.
    * * *
        Paupero, pauperas, pen. corr. pauperare. Plaut. Faire povre, Appovrir aucun, Le faire chetif.

    Dictionarium latinogallicum > paupero

  • 2 paupero

    paupero, āre (pauper), I) arm machen, Plaut. u.a. – II) übtr., alqm alqā re, jmd. um etwas bringen, einer Sache berauben, Plaut., Hor. u.a.

    lateinisch-deutsches > paupero

  • 3 paupero

    paupero, āre (pauper), I) arm machen, Plaut. u.a. – II) übtr., alqm alqā re, jmd. um etwas bringen, einer Sache berauben, Plaut., Hor. u.a.

    Ausführliches Lateinisch-deutsches Handwörterbuch > paupero

  • 4 pauperō

        pauperō —, —, āre    [pauper], to impoverish, rob, deprive: te cassā nuce, H.
    * * *
    pauperare, pauperavi, pauperatus V
    make poor, deprive

    Latin-English dictionary > pauperō

  • 5 paupero

    paupĕro, āvi, ātum, 1, v. a. [pauper], to make poor, to impoverish (ante- and post-class., and once in Hor.).
    I.
    Lit.:

    boni viri me pauperant, improbi alunt,

    Plaut. Ps. 4, 7, 27; Titin. ap. Non. 157, 9; cf. Varr. ib. 11:

    defectio civium pauperatorum,

    Sid. Ep. 6, 12.—
    II.
    Transf.: aliquem aliquā re, to rob or deprive one of any thing (= spoliare, privare): quam ego tantā pauperavi per dolum pecuniā, Plaut. Fragm. ap. Non. 157, 7:

    dominum pretio,

    id. Mil. 3, 1, 134: aliquem cassā nuce, Hor. S. 2, 5, 36: luna pauperata luminibus, Firm. Math. 1, 2.

    Lewis & Short latin dictionary > paupero

  • 6 paupero

    āvī, ātum, āre [ pauper ]
    делать бедным (aliquem Pl etc.)
    p. aliquem aliquā rē Pl, H — лишать кого-л. чего-л., отнимать что-л. у кого-л

    Латинско-русский словарь > paupero

  • 7 беднеть

    appauperar se
    \беднетьо pauperemente, povremente
    \беднеть ость besonio, paupertate, povressa
    mancantia
    \беднетьый paupere, povre, disproviste, necessitose
    \беднетьяга paupero, povro
    \беднетьяк paupero, povro.

    Словарь интерлингвы > беднеть

  • 8 pauper

    pauper, eris (zsgz. aus pauci - parus [pario], der sich wenig erwerbende), arm, unbemittelt, von dem, der kein bedeutendes Vermögen, aber sein mäßiges Auskommen hat (Ggstz. dives u. locuples), a) von Menschen, vir, homo, Cic.: homo pauperum pauperrimus, Plaut.: ex ditissimis (steinreichen) hominibus pauperrimos (blutarme) facere, Capit.: sisne ex pauperrimo dives factus, Cic.: facere alqm pauperem, zum armen Mann machen, Sen.: als Fem. haec filia eius) pauper placet, Plaut.: quae in patria honeste pauper vivit, Ter. – mit Genet., pauper argenti, Hor.: pauper aquae, Hor.: frugum pauperes Ituraei (Ggstz. odorum divites Arabes), Apul. flor. 6. p. 5, 16 Kr. – subst., pauper, der Arme, bes. Plur. pauperes, die Armen, pauper ubique iacet, Ov.: pauperes locupletesque, Sen.: pauperum tabernae, Hor. – maior pauperiorum turba, Hor. – b) übtr., v. Lebl., beschränkt, ärmlich, mäßig, res, Plaut.: domus, Verg.: ager (Ggstz. ager felix), Tibull.: et carmen fluit pauperiore venā, Ov.: ieiuna et pauper eloquentia, Quint.: pauperibus sacris, Prop.: pauperibus tectis, Stat. – m. Abl., caput carnibus pauperum, Cael. Aur. de morb. chron. 1, 1, 33: ars nec exemplis pauperior nec oratione defectior, Apul. de deo Socr. p. 4, 13 G. (p. 111 H.). – / Heteroklit. fem. paupera, Plaut. fr. bei Serv. Verg. Aen. 12, 519 (nach Varro LL. 8, 77 ungebräuchlich): vidua paupera, Itala Luc. 21, 3 u. 1. Cor. 15, 10: Dat. masc. paupero, Augustin. serm. 3, 2. Mai. Itala (Wirceb.) prov. 13, 17: neutr. pauperum, Cael. Aur. de morb. chron. 1, 1, 33: Genet. Plur. pauperorum, Petron. 46, 1. de Rossi Inscr. christ. Vol. I. no. 62.

    lateinisch-deutsches > pauper

  • 9 pauper

    pauper, eris (zsgz. aus pauci - parus [pario], der sich wenig erwerbende), arm, unbemittelt, von dem, der kein bedeutendes Vermögen, aber sein mäßiges Auskommen hat (Ggstz. dives u. locuples), a) von Menschen, vir, homo, Cic.: homo pauperum pauperrimus, Plaut.: ex ditissimis (steinreichen) hominibus pauperrimos (blutarme) facere, Capit.: sisne ex pauperrimo dives factus, Cic.: facere alqm pauperem, zum armen Mann machen, Sen.: als Fem. haec filia eius) pauper placet, Plaut.: quae in patria honeste pauper vivit, Ter. – mit Genet., pauper argenti, Hor.: pauper aquae, Hor.: frugum pauperes Ituraei (Ggstz. odorum divites Arabes), Apul. flor. 6. p. 5, 16 Kr. – subst., pauper, der Arme, bes. Plur. pauperes, die Armen, pauper ubique iacet, Ov.: pauperes locupletesque, Sen.: pauperum tabernae, Hor. – maior pauperiorum turba, Hor. – b) übtr., v. Lebl., beschränkt, ärmlich, mäßig, res, Plaut.: domus, Verg.: ager (Ggstz. ager felix), Tibull.: et carmen fluit pauperiore venā, Ov.: ieiuna et pauper eloquentia, Quint.: pauperibus sacris, Prop.: pauperibus tectis, Stat. – m. Abl., caput carnibus pauperum, Cael. Aur. de morb. chron. 1, 1, 33: ars nec exemplis pauperior nec oratione defectior, Apul. de deo Socr. p. 4, 13 G. (p. 111 H.). – Heteroklit. fem. paupera, Plaut. fr. bei Serv. Verg. Aen. 12, 519 (nach Varro LL. 8, 77 ungebräuchlich):
    ————
    vidua paupera, Itala Luc. 21, 3 u. 1. Cor. 15, 10: Dat. masc. paupero, Augustin. serm. 3, 2. Mai. Itala (Wirceb.) prov. 13, 17: neutr. pauperum, Cael. Aur. de morb. chron. 1, 1, 33: Genet. Plur. pauperorum, Petron. 46, 1. de Rossi Inscr. christ. Vol. I. no. 62.

    Ausführliches Lateinisch-deutsches Handwörterbuch > pauper

  • 10 IMPOVERISH

    [V]
    PAUPERO (-ARE -AVI -ATUM)
    VITIO (-ARE -AVI -ATUM)

    English-Latin dictionary > IMPOVERISH

См. также в других словарях:

  • Стронин, Александр Иванович — социолог, писатель, род. 20 февраля 1826 г. в слободе Ракитиной, Хотмышского уезда, Курской губернии, умер 29 января 1889 г. в Ялте. Прадед его, родом, вероятно, поляк, еще при Екатерине II поселился в слободе Ракитиной, принадлежавшей князю… …   Большая биографическая энциклопедия

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»