-
1 ovo
ovo см. ab ovo, ex ovo -
2 ovo
òvo m pop v. uovo ab ovo lat -- с самого начала -
3 ovo
-
4 ovo
ovo ovo, avi, atum, are торжествовать -
5 ovo
ovo, āre (v. euoë, ähnlich dem griechischen ευάζω, juchheen), I) frohlocken, jubeln, seine Freude durch Stimme und Gebärden äußern, a) v. Pers.: Plaut., Verg. u. Liv. – m. Abl. (über), ovans victoriā, duplici victoriā, Liv.: spoliis exercituum et ducum caedibus ovans, Tac.: laetus ovat nunc lande virûm, nunc vatis honoro carmine, Val. Flacc. ( aber Verg. Aen. 10, 500 gehört quo spolio zu potitus). – b) v. Tieren, ovantes gutture corvi, aus jubelnden Kehlen schreiende, Verg. georg. 1, 432. – c) v. Lebl.: non Africus alto tantus ovat, Val. Flacc. 2, 507. – II) eine Ovation (einen siegreichen Einzug zu Pferde od. zu Fuß) halten (s. ovātio), Cic. u. Liv.: ovans triumphavit, hielt zu Fuß seinen Triumphzug, Vell.: ovans urbem ingressus est, Plin.: et ovans et curru ingressus est urbem, Suet.: ovantium corona (myrtea), Plin.: ovasse de Britannis, Tac. – übtr., ovantes currus, Triumphwagen, Prop. 3, 9, 53: ovatum aurum, im Triumphe aufgeführtes, erbeutetes, Pers. 2, 55. – / 1. Pers. Indic. Praes. ovo ungebr., s. Macr. de diff. 23. § 8. Vgl. Georges Lexik. der lat Wortf. S. 484.
-
6 ovo
ovo, āre (v. euoë, ähnlich dem griechischen ευάζω, juchheen), I) frohlocken, jubeln, seine Freude durch Stimme und Gebärden äußern, a) v. Pers.: Plaut., Verg. u. Liv. – m. Abl. (über), ovans victoriā, duplici victoriā, Liv.: spoliis exercituum et ducum caedibus ovans, Tac.: laetus ovat nunc lande virûm, nunc vatis honoro carmine, Val. Flacc. ( aber Verg. Aen. 10, 500 gehört quo spolio zu potitus). – b) v. Tieren, ovantes gutture corvi, aus jubelnden Kehlen schreiende, Verg. georg. 1, 432. – c) v. Lebl.: non Africus alto tantus ovat, Val. Flacc. 2, 507. – II) eine Ovation (einen siegreichen Einzug zu Pferde od. zu Fuß) halten (s. ovatio), Cic. u. Liv.: ovans triumphavit, hielt zu Fuß seinen Triumphzug, Vell.: ovans urbem ingressus est, Plin.: et ovans et curru ingressus est urbem, Suet.: ovantium corona (myrtea), Plin.: ovasse de Britannis, Tac. – übtr., ovantes currus, Triumphwagen, Prop. 3, 9, 53: ovatum aurum, im Triumphe aufgeführtes, erbeutetes, Pers. 2, 55. – ⇒ 1. Pers. Indic. Praes. ovo ungebr., s. Macr. de diff. 23. § 8. Vgl. Georges Lexik. der lat Wortf. S. 484. -
7 ovo-
-
8 ovō
ovō —, —, āre, to exult, rejoice: Quo nunc Turnus ovat spolio potitus, V.: ovantes Horatium accipiunt, L.: successu caedis ovans, O.—To receive an ovation, triumph: me ovantem in Capitolium ferre: ovans urbem ingredi, L.* * *ovare, ovavi, ovatus V -
9 ovo
-
10 ovo
-
11 ovo
ŏvo, ātum ( first pers. pres. indic. and perf. forms not in use:I.ovet,
Stat. Sil. 4, 1, 8:ovaret,
id. Th. 1, 153:ovandi,
Suet. Claud. 1; Gell. 5, 6:ovaturus,
Sol. 45), 1, v. defect. n. [cf. Sanscr. root u-, avate, to roar; Gr. auô, aWuô, to shout], to exult, rejoice.In gen. (mostly poet.):II.ovantes Horatium accipiunt,
Liv. 1, 25:laetus ovat nunc laude virum,
Val. Fl. 4, 342.—Of inanim. subjects:currus ovantes,
Prop. 3, 7 (4, 8), 53:ovat Africus,
rages, Val. Fl. 2, 506.—In partic., to celebrate or keep an ovation, to triumph in an ovation (v. ovatio;freq. and class.): ovantem in Capitolium ascendere,
Cic. de Or. 2, 47, 195:ovans urbem ingrederetur,
Liv. 5, 31:ovans triumphavit,
made his triumphal entry on foot, Vell. 2, 96, 3; Suet. Tib. 9:ovatum aurum,
brought in in triumph, taken as spoil, Pers. 2, 55. —Hence, P. a.: ŏvans, antis, exulting, joyful, triumphant:socii comitentur ovantes,
Verg. G. 1, 346; cf.:ovantes gutture corvi,
i. e. singing, uttering exultant cries, id. ib. 1, 423; id. A. 3, 189; 4, 543.— Transf., of things:prosequar et currus utroque ab litore ovantes,
Prop. 3, 9 (4, 8), 53:lyra,
Stat. S. 1, 2, 249:patria,
Juv. 8, 28.—Hence, [p. 1286] ŏvanter, adv., exultingly (post-class.):ovanter accurrit,
Tert. adv. Val. 28. -
12 ovo
ovo | ovoss. m. huevo. -
13 ovo
o.vo[‘ovu] sm œuf. ovo cozido œuf dur. ovo frito œuf sur le plat. ovo mexido œuf brouillé. ovo mole œuf poché.* * *[`ovu]Substantivo masculino(plural: ovos)œuf masculinovo cozido œuf durovo estrelado œuf sur le platovos mexidos œufs brouillésovos de Páscoa œufs de Pâquesovo poché œuf poché* * *nome masculinoBIOLOGIA œufZOOLOGIA ovos de peixeœufs de poissonem forma de ovoen forme d'œufœuf durœuf pochéœuf sur le platœufs brouillésœuf en chocolat -
14 ovo
-
15 ovo
-
16 Ovo
-
17 ovo
-
18 ovo
pref. ovo -
19 ovo
pref. yumurta, ovo -
20 ovo
pref. yumurta, ovo
См. также в других словарях:
ovo — ovo·cyte; ovo·flavin; ovo·genesis; ovo·lecithin; ovo·lo; ovo·mucin; ovo·mucoid; ovo·plasm; ovo·testicular; ovo·testis; ovo·vitellin; ovo·viviparity; ovo·viviparous; ovo·plas·mic; ovo·viviparously; ovo·viviparousness; … English syllables
ovo — |ô| s. m. 1. [Biologia] Célula que resulta da fecundação do gameta feminino pelo gameta masculino. = ZIGOTO 2. [Zoologia] Corpo que se forma no ovário das fêmeas ovíparas e encerra o germe animal. 3. Célula reprodutiva das aves, madura e não… … Dicionário da Língua Portuguesa
ovo — ÓVO v. ab ovo. [MDN] Trimis de tavi, 18.04.2008. Sursa: Neoficial OVO Element prim de compunere savantă cu semnificaţia ou . [var. ovi . / < fr., it. ovo , cf. lat. ovum]. Trimis de LauraGellner, 02.07.2005. Sursa: DN … Dicționar Român
ovo — (ab) (a bo vo) loc. adv. À partir du commencement. Reprenons la chose ab ovo. ÉTYMOLOGIE Lat. ab ovo, depuis l oeuf ; chez les anciens, on servait des oeufs à l entrée du repas et des pommes à la fin ; la locution entière est ab ovo ad mala,… … Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré
ovo... — ovo..., Ovo... 〈vor Vokalen〉 ov..., Ov... 〈[ vo ] in Zus.〉 ei..., Ei... [<lat. ovum „Ei“] * * * ovo... [zu lateinisch ovum »Ei«], ovi..., vor Vokalen verkürzt zu ov..., Wortbildungselement mit der Bedeutung: Ei, Eizelle, z. B. Ovoviviparie,… … Universal-Lexikon
Ovo... — ovo..., Ovo... 〈vor Vokalen〉 ov..., Ov... 〈[ vo ] in Zus.〉 ei..., Ei... [<lat. ovum „Ei“] * * * ovo... [zu lateinisch ovum »Ei«], ovi..., vor Vokalen verkürzt zu ov..., Wortbildungselement mit der Bedeutung: Ei, Eizelle, z. B. Ovoviviparie,… … Universal-Lexikon
ovo- — elem. de comp. Exprime a noção de ovo (ex.: ovogênese). ‣ Etimologia: latim ovum, i, ovo • Nota: É seguido de hífen quando o segundo elemento começa por h ou o … Dicionário da Língua Portuguesa
òvō — sr zam., {{c=1}}v. {{ref}}ovaj{{/ref}} ⃞ {{001f}}(te) ovo (te) ono (u kontekstu koji prethodi, u zn. svašta, koješta i sl. da se skrati što bi se sve nabrajalo) [potrebne su bile mnoge formalnosti, te pečati (te) ∼ (te) ono, i nakraju smo… … Veliki rječnik hrvatskoga jezika
ovo... — ovo..., Ovo..., auch ovi..., Ovi..., vor Vokalen meist ov..., Ov... <zu lat. ovum »Ei«> Wortbildungselement mit der Bedeutung »Ei«, z. B. Ovoviviparie, ovipar, Ovalbumin … Das große Fremdwörterbuch
ovo- — pref. Variant of ovi . * * * … Universalium
ovo — v. uovo … Enciclopedia Italiana