Перевод: с французского на узбекский

с узбекского на французский

pouvoir

  • 21 limitation

    nf. cheklash, cheklov, chegaralash; limitation d'un pouvoir huquqni chegaralash.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > limitation

  • 22 limiter

    I vt.
    1. chegaralamoq; mers qui limitent la France à l'ouest et au sud Fransiyani g‘arbda va janubda chegaralab turuvchi dengizlar
    2. chegaralamoq, cheklamoq; limiter le pouvoir de qqn. birovning haqhuquqlarini cheklamoq; fam. limiter les dégâts zararni cheklamoq
    II se limiter vpr. chegaralanmoq, cheklanmoq; savoir se limiter o‘z chegarasini bilmoq; le monde pour lui se limite à sa famille borliq uning uchun o‘z oilasi bilan chegaralanadi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > limiter

  • 23 modal

    -ale, aux
    adj.
    1. ling. modal; valeur modale modallik ma'nosi; auxiliaires modaux yordamchi modal so‘zlar; “pouvoir”, “devoir” fe'llari yordamchi modal so‘zlardir
    2. musique modale tovushlar sirasi asosiy o‘rinda bo‘lgan kuy; adverbe de modalité modal ravish
    3. mus. tovushlar sirasi, kuy, ohang tuzilishi, maqom, soz.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > modal

  • 24 offrir

    I vt.
    1. sovg‘a, tortiq qilmoq, hadya qilmoq; je lui ai offert des fleurs pour sa fête men uning tug‘ ilgan kuniga gul sovg‘a qildim
    2. taklif qilmoq, ixtiyoriga topshirmoq; offrir ses services o‘z xizmatini taklif qilmoq
    3. imkon bermoq, taklif qilmoq; on ne lui a pas offert l'occasion de se racheter unga pul to‘lab qutulish imkonini berishmadi
    4. ekvivalent sifatida taklif qilmoq, evaziga bermoq; je vous offre cent francs, pas un sou de plus evaziga sizga yuz frank beraman, bir tiyin ham ortiq emas
    5. ega bo‘lmoq, ifodalamoq, kasb etmoq; son visage n'offrait rien d'accueillant uning yuzi hech qanday samimiylikni ifodalamas edi
    6. aqlga havola qilmoq; les aventures dont ce livre nous offre le récit bu kitob hikoyasini havola qilayotgan sarguzashtlar
    II s'offrir vpr. o‘ziga taqdim qilmoq, o‘ziga olmoq; o‘zini taklif qilmoq; je voudrais pouvoir m'offrir des vacances men o‘zimga ta'til qilib olishni xohlar edim; elles se sont offert des fleurs ular bir birlariga gul taqdim qilishdi; il s'offrit comme guide u o‘zini yo‘l boshlovchi sifatida taklif qildi; une vue superbe s'offrait à nos yeux bir ajoyib manzara ko‘z oldimizda namoyon bo‘lib turardi; s'offrir aux coups o‘zini zarbaga tutib bermoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > offrir

  • 25 or

    nm.
    1. oltin, tilla, zar; pépites, poudre d'or sof holda topilgan, kukun holdagi oltin; or pur, or fin sof oltin; or jaune, or blanc sariq oltin; oqoltin, platina; lingot d'or oltin yombi; pièce, louis d'or tanga, luidor (eski fransuz oltin tangasi); plaqué or qoplama oltin
    2. oltin pul; payer en or oltin bilan to‘lamoq
    3. oltin, tillaga tenglik, bahosiz, bebaho, qimmatbaho; le pouvoir de l'or oltinning quvvati; valoir son pesant d'or tillo bahosida turmoq, oltinga teng bo‘lmoq; j'ai fait une affaire en or men tillaga teng ish qildim; rouler sur l'or boyligi oshib-toshib yotmoq; être cousu d'or ostonasigacha oltindan bo‘lmoq; je ne ferais pas cela pour tout l'or du monde boshimdan zar to‘kishsa ham, men bu ishni qilmayman
    4. qimmatbaho, bahosiz, bebaho; loc. le silence est d'or sukut oltin; fam. en or tilla, tilladan, ajoyib; d'or tilladan, bebaho, bahosiz; coeur d'or tilla yurak; règle d'or oltin qoida; âge d'or oltin davr, eng gullagan davr; siècle d'or oltin asr; l'âge d'or du cinéma kinoning oltin davri
    5. oltin, tillaga o‘xshash; tilla rang; l'or des blés bug‘doyning tilla rangi.
    prép. esa, bo‘lsa; biroq, ammo, lekin; il se dit innocent, or toutes les preuves sont contre lui u o‘zini aybsiz deydi, lekin hamma dalillar esa unga qarshi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > or

  • 26 parlementer

    vi.
    1. muzokara olib bormoq, yuritmoq (dushman bilan); muzokara, muhokama qilmoq; les deux associés parlementèrent longuement ikki sherik uzoq muzokara olib borishdi
    3. muzokara yuritmoq, gaplashmoq, kelishmoq, bitishmoq, bitimga kelmoq; il falut parlementer avec le gardien pour pouvoir entrer kirishga erishish uchun qoravul bilan uzoq muzokara yuritishga to‘g‘ri keldi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > parlementer

  • 27 passer

    I vi.
    1. o‘tmoq, kesib o‘ tmoq; halte, on ne passe pas! to‘xtang, o‘tish mumkin emas
    2. o‘ tmoq, o‘ tib turmoq, bormoq; je passe ici souvent men bu yerdan tez-tez o‘ tib turaman; il passera dans une heure u bir soatdan so‘ng o‘tadi
    3. (à) kirib o‘ tmoq; elle est passée à la maison u uyga kirib o‘tdi
    4. loc. passer inaperçu sezilmay, bilinmay, ko‘rinmay o‘ tib ketmoq, hech kim bilmay qolmoq
    5. bo‘lmoq, ko‘rsatilmoq; ce film passe ce soir à la télévision bu film kechqurun televizordan ko‘rsatiladi; as-tu entendu la publicité qui passe à la radio? radioda berilgan reklamani eshitdingmi?
    6. o‘tmoq, o‘ tib ketmoq; les jours passaient kunlar o‘ tardi; déjà huit heures, comme le temps passe! allaqachon soat sakkiz bo‘libdi, vaqt qanday tez o‘tadi! le temps passé o‘ tgan vaqt
    7. o‘ tib ketmoq, to‘xtamoq, qolmoq; la douleur est passée og‘riq o‘ tib ketdi; faire passer le mal og‘riqni qoldirmoq; loc. passer de mode modadan, udumdan qolmoq; loc.fam. le plus dur est passé eng og‘iri, qiyini o‘ tdi; il leur a fait passer le goût du pain, l'envie de rire u ularning kunini ko‘rsatdi
    8. rangi o‘chmoq, o‘ngmoq, xiralashmoq (rang); le bleu passe au soleil havo rang quyoshda o‘ngadi
    9. hisoblanmoq, sanalmoq, deb topilmoq; elle passait pour coquette u tannoz xotin sanalar edi; il a lontemps passé pour l'auteur de ce roman u uzoq vaqt bu romanning muallifi hisoblandi; faire passer pour qilib ko‘rsatmoq; elle le fait passer pour un génie u uni dono qilib ko‘rsatadi; elle se faisait passer pour sa femme u o‘zini uning xotini qilib ko‘rsatar edi
    10. deb sanalmoq, topilmoq, qabul qilinmoq (narsa); cela peut passer pour vrai bu haqiqat deb topilishi mumkin
    II vt.
    1. o‘tmoq, kesib o‘ tmoq, bosib o‘ tmoq; passer une rivière daryodan o‘ tmoq; elle a passé la frontière u chegaradan o‘ tdi
    2. passer un examen imtihon topshirmoq, imtihondan o‘tmoq; il a dû passer trois fois le baccalauréat pour l'obtenir bokalavrlikni olish uchun, unga uch marta imtihon topshirishga to‘g‘ri keldi; loc. passer la rampe muvaffaqiyat qozonmoq; cette scène ne passe pas, passe très mal la rampe bu saxna ketmayapti, muvaffaqiyat qozonmayapti
    3. o‘ tkazmoq, kechirmoq (vaqtga nisbatan); passe de bonnes vacances! ta'tilni yaxshi o‘ tkaz! vous passerez la soirée avec nous siz kechani biz bilan o‘ tkazasiz; j'ai passé une heure à (pour faire, sur) ce travail men bir soatni shu ish ustida o‘ tkazdim; loc.fam. passer un mauvais, un sale quart d'heure yoqimsiz daqiqalarni boshidan kechirmoq; passer le temps à (+inf) vaqtini biror narsa qilish bilan o‘tkazmoq; il passe son temps à manger u vaqtini ovqat yeyish bilan o‘ tkazadi; pour passer le temps vaqt o‘ tkazish uchun, ermak uchun
    4. esidan chiqarmoq, tushirib qoldirmoq, tashlab ketmoq; passer une ligne bir qotorni tushirib qoldirmoq; passez, passons les détails qoldiring, tafsilotlarni tashlab ketaveraylik; passer son tour o‘z navbatini o‘tkazib yubormoq (o‘yinda yoki jamiyatda); je passe! men pas! j'en passe, et des meilleurs men hali hammasini aytayotganim yo‘q (ko‘p joylarini tashlab ketdim)
    6. passer qqch. à qqn. ruxsat bermoq, kechirmoq; ses parents lui passent tout uning ota-onasi uning hamma narsasini kechirishadi; passez-moi l'expression, mais c'est un emmerdeur ibora uchun kechirasiz-u, bu bir mijgov
    5. o‘tmoq, bosib o‘ tmoq, oshmoq; passer son chemin yo‘lini davom ettirmoq, yo‘ lida davom etmoq; passer un col, une montagne dovondan, tog‘dan oshmoq; loc. passer le cap ma'lum yoshdan oshmoq, qiyinchilikdan o‘ tmoq; passer les limites, les bornes chegaradan chiqmoq, haddidan oshmoq; il a passé la limite d'âge u yosh chegarasidan o‘ tdi (uning yoshi bu ish uchun o‘tdi)
    6. bir joydan ikkinchi bir joyga o‘ tkazmoq; passer des marchandises en fraude mollarni g‘ayriqonuniy ravishda o‘ tkazmoq; chiqarmoq; il passa la tête à la portière u avtomobil derazasidan boshini chiqardi; ishlatmoq, biror narsa bilan artib, yig‘ishtirib chiqmoq; passer l'aspirateur dans le salon pilesos bilan mehmonxonani yig‘ishtirmoq; passer, une matière sur qqch. biror narsani biror narsaning ustiga yoymoq; passer qqch. à une matière biror narsani biror narsaning ustiga yopmoq, surtmoq; tu passeras une couche de mortier sur le mur avant de le passer à la chaux devorni oqlashdan oldin, sen uni ohakli rastvor bilan suvaysan
    7. passer qqn. par topshirmoq, o‘tkazmoq, mahkum qilmoq; loc. il a été passé par les armes u otib tashlangan edi
    8. suzmoq; suzib, filtrlab o‘ tkazmoq, elamoq; passer le café qahvani suzmoq; instrument pour passer le thé choy suzgich
    9. ko‘rsatmoq, eshittirmoq, qo‘ymoq, qo‘yib bermoq; passer un film film ko‘rsatmoq; il m'a passé des diapositives u menga diapozitiv qo‘yib berdi; tu passes toujours le même disque sen doim bir xil plastinkalarni qo‘yasan
    10. kiymoq; kurtka kiymoq; le temps de passer une veste, j'arrive kurtkamni kiyib olay, ketyapman
    11. ulamoq, qo‘shmoq, o‘ tmoq (tezlik haqida); passe le petit braquet! kichik charxga o‘ t! passe en troisième! uchinchiga o‘ t!
    12. passer qqch. à qqn. biror narsani biror kishiga berib yubormoq, berib qo‘ymoq, o‘ tkazib yubormoq; passez-moi le café, le sel, la salière menga qahva, tuz, tuzdonni berib yubor; passe-le-moi uni menga o‘tkazib yubor, berib yubor; loc. ils se sont passé le mot ular gapni bir joyga qo‘yishdi; passer la parole à qqn. birovga so‘z navbatini bermoq; passer un coup de fil (de téléphone) birovga qo‘ng‘iroq qilmoq, sim qoqmoq; passez-moi monsieur le directeur meni janob direktor bilan ulang; passer une maladie à qqn. biror kasallikni birovga yuqtirmoq, o‘tkazmoq; passer le pouvoir à qqn. hokimiyatni biror kishiga topshirmoq, vakolatni topshirmoq
    13. tuzmoq, bog‘lamoq, o‘rnatmoq; passer un contrat, un accord avec qqn. biror kishi bilan shartnoma, bitim tuzmoq; passer (la, une) commande buyruq bermoq
    III se passer vpr.
    1. o‘ tmoq, kechmoq, o‘tmoq, davom etmoq (narsa); la visite s'est passée en un quart d'heure tashrif chorak soat davom etdi; ça va se passer bu o‘tib ketadi; il ne se passe pas de jour sans qu'il téléphone uning telefon qilmagan kuni yo‘q
    2. bo‘lib o‘tmoq, kechmoq; l'action du film se passe au XVIe siècle film voqealari XVI asrda bo‘lib o‘ tadi; tout se passe bien? hammasi yaxshi bo‘lyaptimi? ça s'est mal passé bu yomon o‘ tdi; loc. ça ne se passera pas comme ça bu shundayligicha qolavermaydi; impers. que ce passe-t-il? nima bo‘lyapti?
    3. (de) yordamisiz, bir o‘zi bajarmoq; muhtoj bo‘lmaslik, hojat yo‘qlik; cette déclaration se passe de commentaires bu bayonot izohga muhtoj emas
    4. biror narsasiz ham yashamoq, kuni o‘tmoq; se passer d'argent, de cinéma pulsiz, kinosiz ham yashamoq; je me passerai bien de cette corvée! mening bu naryadsiz ham kunim o‘ taveradi! nous nous en passerions bien! bizning usiz ham kunimiz o‘ tadi! on ne peut se passer de lui usiz bo‘lmaydi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > passer

  • 28 payer

    I vt.
    1. payer qqn. haq to‘lamoq, taqdirlamoq; payer un employé xizmatchiga haq to‘lamoq; être payé à l'heure, cent francs de l'heure pour un travail soatbay ish haqi olmoq, bir ish uchun soatiga yuz frank olmoq; payer qqn. en espèces biror kishiga naqd pul to‘lamoq; fam. je suis payé pour savoir que o‘z boshidan o‘tkazmoq; payer qqn. de retour o‘ziga qilingan narsaga shunday narsa bilan javob bermoq
    2. payer qqch. to‘lamoq, uzmoq; payer ses dettes qarzini uzmoq; payer ses impôts soliqlarini to‘lamoq; prov. qui paie ses dettes s'enrichit qarzdan qutilganing, boy bo‘lganing
    3. sotib olmoq, pul to‘lamoq; payer qqch. cher, bon marché biror narsani arzonga, qimmatga sotib olmoq; travail bien, mal payé yaxshi, yomon, oz haq to‘ lanadigan ish; congés payés haq to‘lanadigan ta' til
    4. fam. payer qqch. à qqn. sotib olib bermoq, olib bermoq; viens, je te paie un verre kel, men senga bir stakan olib beraman
    5. gunohini yuvmoq, o‘zini oqlamoq; il faudra payer gunohni yuvmoq kerak bo‘ladi; il m'a joué un vilain tour, mais il me le paiera u menga razil qilik qildi, u mendan buning jazosini oladi
    6. to‘lamoq; payer comptant naqd pul bilan to‘lamoq; avoir de quoi payer, pouvoir payer to‘lagani puli bo‘lmoq, to‘lay olmoq; payer de -dan to‘lamoq; payer de sa poche o‘z cho‘ntagidan to‘lamoq; loc. payer de sa personne zo‘r bermoq, kuchini bermoq; payer pour qqn. biror kishining o‘rniga, uchun to‘lamoq; payer pour qqn. pour qqch. gunohini yuvmoq
    7. qoplamoq, arzimoq; ce qu'il gagne ne le paie pas de sa peine uning ishlab topgani qilgan mehnatiga arzimaydi; daromad, foyda keltirmoq; le crime ne paie pas jinoyat foyda keltirmaydi
    II se payer vpr.
    1. to‘lamoq, hisob-kitob qilmoq; les commandes se paient à la livraison buyurtmalar yetkazib berilgandan keyin, haqi to‘lanadi; tout se paye hamma narsaning hisobkitobi, tosh-tarozisi bor; voilà cent euros, payez-vous et rendez-moi la monnaie mana yuz evro, hisoblashing (hisob-kitob qiling) va qaytimini menga bering
    2. on va se payer un bon repas o‘zimizga yaxshi bir ovqat sotib olsak ham bo‘laveradi; fam. s'en payer une tranche vaqtini chog‘ o‘tkazmoq; fam. se payer la tête de qqn. birovni ahmoq qilmoq, ustidan kulmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > payer

  • 29 persuasion

    nf. astoydil ishonganlik, imoni komillik; qat'iy ishonch, komil ishonch; son pouvoir de persuasion a fait des miracles uning astoydil ishonganlik qudrati mo‘jizalar yaratdi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > persuasion

  • 30 politique

    I adj.
    1. siyosiy, siyosatga oid; siyosiy tuzum bilan bog‘liq bo‘lgan, davlat va huquq bilan bog‘ liq bo‘lgan; pouvoir politique siyosiy hokimiyat; les institutions politiques d'un état davlatning siyosiy qonunqoidalari; un homme politique, une femme politique siyosiy arbob
    2. siyosiy kurashga oid; la vie politique française Fransiyaning siyosiy hayoti; les procès politiques siyosiy voqealar; les partis politiques siyosiy partiyalar
    3. unité politique siyosiy davlat birligi; géographie politique siyosiy geografik birlik
    4. litt. ustamon, ustamonlik va ehtiyotlik bilan muomala qiladigan
    5. économie politique siyosiy iqtisod
    II nm. siyosatchi, siyosiy arbob; un fin politique o‘tkir siyosatchi; les grands politiques ulkan siyosat arboblari; le politique et le social siyosat va ijtimoyot.
    nf.
    1. siyosat yurgizish (ichki, tashqi siyosat); la politique d'un parti biror partiyaning siyosati
    2. siyosat (ijtimoiy hayotdagi voqeahodisalar); s'occuper, se mêler de politique siyosat bilan shug‘ullanmoq, siyosatga aralashmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > politique

  • 31 pondérer

    vt.litt. mutanosiblashtirmoq, tenglashtirmoq; pondérer le pouvoir exécutif par un contrôl du parlement parlament nazorati yordamida ijroya hokimiyatni mutanosiblashtirmoq; forces pondérées teng kuchlar.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > pondérer

  • 32 porter

    I vt.
    1. ko‘tarib turmoq, ko‘tarib bormoq; la mère porte son enfant dans ses bras ona bolasini qo‘lida ko‘ tarib boryapti; porter une valise à la main jomadonni qo‘lda ko‘ tarib bormoq
    2. tortmoq, ko‘rmoq, chekmoq; nous portons la responsabilité de nos fautes biz o‘z xatolarimizga javobgarmiz
    3. tutib turmoq, ko‘ tarib turmoq (narsa); ses jambes ne le portaient plus oyoqlari uni ortiqcha tutib turolmasdi
    4. bermoq, yetishtirmoq; cet arbre porte les plus beaux fruits bu daraxt eng ajoyib mevalarni beradi
    5. qornida olib yurmoq, homilador, ikkiqat bo‘lmoq; les juments portent onze mois biyalar o‘n bir oy homilani qornida olib yuradilar
    6. xush kurmoq, yoqtirmoq; loc. je ne le porte pas dans mon coeur men uni yoqtirmayman, xush kurmayman; uni jinim suymaydi, u mening ko‘nglimga o‘ tirmaydi
    7. qo‘ymoq (soqol, mo‘ylab, soch); porter la barbe soqol qo‘ymoq, soqolli bo‘lmoq
    8. taqmoq, osib yurmoq (ko‘z oynak, qurol); kiymoq, kiyib yurmoq; porter un costume bleu havorang kostum kiymoq
    9. nomlamoq, atamoq; nomida, familiyasida bo‘lmoq; yurmoq
    10. deb nomlanmoq, nomiga ega bo‘lmoq; quel nom porte ce village, cette rivière? bu qishloqning, daryoning nomi nima? la lettre porte la date du 20 mai xat yigirmanchi mayda yozilgan deb belgi qo‘yilgan
    11. ko‘ tarib olib bormoq; eltmoq, olib borib qo‘ymoq; ils le portèrent sur le lit ular uni karavotga olib borib yotqizdilar; va lui porter ce paquet unga bu paketni olib borib ber
    12. tutib turmoq, tutmoq; biror holatda, vaziyatda saqlamoq; porter le corps en avant qaddini oldinda tutmoq; porter la main sur qqn. biror kishiga qo‘l ko‘tarmoq
    13. porter atteinte à l'honneur, à la réputation de qqn. biror kimsaning or-nomusiga, obro‘siga tegmoq; porter témoignage guvohlik bermoq; porter plainte contre qqn. biror kishining ustidan sudga shikoyat qilmoq, sudga bermoq, arz qilmoq
    14. yozib qo‘ymoq, kiritib qo‘ymoq; porter une somme sur un registre ma'lum summani ro‘yxatga kiritib qo‘ymoq; se faire porter malade o‘zini kasal deb yozdirib qo‘ymoq
    15. (à) olib chiqmoq, ko‘tarmoq (yuqori, yuksak holatga); porter un homme au pouvoir biror kishini hokimiyatga ko‘ tarmoq; porter qqn. aux nues biror kishini ko‘klarga ko‘tarmoq
    16. bildirmoq, bermoq, ko‘rsatmoq (his-tuyg‘u, yordam); l'amitié que je lui porte mening unga ko‘rsatayotgan do‘stligim; cet événement lui porte ombrage bu hodisa uning obro‘siga putur yetkazadi; prov. la nuit porte conseil kechasi yotib o‘yla, ertalab turib so‘yla; porter un jugement sur qqn.qqch. biror kishi, narsa haqida o‘z fikrini bildirmoq
    17. (qqn à qqch) biror kishini biror narsaga olib kelmoq, yetaklamoq; ce climat nous porte à l'apathie bu holat bizni loqaydlikka olib keladi; porter qqn. à +inf moyil qilmoq, ko‘ndirmoq, majbur qilmoq; tout (me) porte à croire que c'est faux hamma narsa meni bu yolg‘ondakam ekanligiga ishonishga majbur qiladi; être porté à +inf moyil qilingan, ko‘ndirilgan, majbur qilingan bo‘lmoq; être porté sur qqch. moyilligi bo‘lmoq, yaxshi ko‘rmoq; être porté sur la boisson ichkilikka moyil bo‘lmoq
    II vi.
    1. (sur) ustiga joylashmoq, ustida turmoq; tout l'édifice porte sur ces colonnes butun imorat shu ustunlarning ustida turadi; l'accent porte sur la dernière syllabe urg‘u oxirgi bo‘g‘inga tushadi; fam. cela me porte sur les nerfs bu mening asabimga tegyapti; ustida bormoq, tegishli bo‘lmoq; une discussion qui porte sur des problèmes politiques siyosiy masalalar ustida ketayotgan munozara
    2. otmoq; un canon qui porte loin uzoqqa otadigan zambarak
    3. mo‘ljalga tegmoq; le coup a porté juste o‘q mo‘ljalga aniq tegdi; une voix qui porte uzoqqa yetadigan ovoz
    4. foyda, naf, ta'sir, kor qilmoq; vos observations ont porté sizning tanqidlaringiz foyda qildi
    III se porter vpr.
    1. (bien, mal) o‘zini his qilmoq, sog‘lig‘i (yaxshi, yomon) bo‘lmoq; je me porte beaucoup mieux men ancha yaxshiman
    2. kiyilmoq; les jupes se porteront plus courtes, plus longues cette année bu yil yubkalar kalta, uzunroq kiyiladi; cela se porte encore bu hali ham kiyiladi
    3. litt. peshvoz chiqmoq, tomon yurmoq; se porter à la rencontre de qqn. biror kishiga peshvoz chiqmoq
    4. (à) borib yetmoq; empêchez-le de se porter à cette extrémité uni bu darajagacha yetib borishiga yo‘l qo‘ymanglar
    5. o‘zini biror holda ko‘rsatmoq, o‘zini biror holga solmoq; se porter acquéreur o‘zini tamagir qilib ko‘rsatmoq; il se porte garant u kafillik beryapti.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > porter

  • 33 prendre

    I vt.
    1. olmoq; qo‘liga olmoq; prendre un objet à pleine main biror narsani qo‘lida mahkam ushlab olmoq; je te défends de prendre ce livre men senga bu kitobni olishni, kitobga tegishni taqiqlayman; prendre qqch. des mains de qqn. biror narsani biror kishining qo‘lidan tortib olmoq; loc. prendre une affaire en main biror ishni o‘z qo‘liga olmoq; prendre qqn. par la taille biror kimsani belidan quchmoq; prendre dans ses bras o‘z quchog‘iga olmoq; prendre qqch. sur soi o‘z zimmasiga, o‘z ustiga olmoq; prendre sur soi de o‘ziga zarur, ma'qul topmoq; il a pris sur lui de venir malgré sa fatigue charchaganiga qaramay, u kelishni o‘ziga zarur topdi
    2. o‘zi bilan olmoq; n'oublie pas de prendre ton parapluie zontigingni olishni unutma; il prit son chapeau et ses gants u shlapa va qo‘lqoplarini kiydi; loc. prendre des gants avec qqn. biror kishi bilan ehtiyot bo‘lib muomala qilmoq; prendre du pain non olmoq (sotib olmoq)
    3. qabul qilmoq, kutmoq; le coiffeur m'a pris à 5 heures sartarosh meni soat 5da qabul qildi; je passerai vous prendre chez vous men uyingizga sizni olib ketgani kirib o‘taman
    4. kirishmoq, tutmoq, munosabatda bo‘lmoq; prendre la vie du bon côté hayotni yaxshi tomonidan tutmoq; il n'est pas à prendre avec des pincettes uning kayfiyati yomon; à tout prendre oqibatda, qisqasini aytganda; prendre bien, mal qqch. biror narsani yaxshi, yomon ma'noda qabul qilmoq; prendre qqn.qqch. au sérieux, à la légère, à coeur biror kimsani, narsani jiddiy, hazilga, ko‘ngliga olmoq; si vous le prenez aisi agar siz buni shunday qabul qilsangiz; prendre qqn. en amitié kimnidir do‘st tutmoq; prendre qqn.qqch. en horreur, en grippe kimnidir, nimanidir yomon ko‘rmoq, jini suymaslik
    5. olmoq, o‘ziniki qilib olmoq; il a pris un pseudonyme u tahallus oldi; prendre une habitude odat qilib olmoq, odat chiqarmoq
    6. o‘ lchamoq, aniqlamoq; prendre des mesures o‘lchamoq, o‘lchovini olmoq; prenez votre température issiqligingizni o‘lchang
    7. olmoq; yozib, ifodalab, tasvirga tushirib olmoq; prendre des notes, une photo yozib, belgilab, konspekt qilib olmoq, rasm olmoq
    8. olmoq, yollamoq, ishga olmoq, qabul qilmoq; on ne prend plus personne à l'usine zavodga boshqa hech kimni ishga olishmayapti; prendre pour, comme, à, en sifatida olmoq, qabul qilmoq; il l'a prise comme assistante u uni assistentlikka oldi; prendre à témoin, prendre pour juge guvohlikka, hakamlikka olmoq
    9. (pour) birini boshqasining o‘rniga qabul qilmoq, birini boshqasi deb o‘ylamoq, birini boshqasi bilan alishtirmoq; prendre une personne pour une autre bir kishini boshqasi bilan alishtirib yubormoq, o‘xshatmoq; pour qui me prenez-vous? meni kimga o‘xshatyapsiz, meni kim deb o‘ylayapsiz? prendre ses désirs pour des réalités orzularini bor haqiqat deb o‘ylamoq
    10. ichmoq, yemoq, iste'mol qilmoq, qabul qilmoq; prendre son café qahvasini ichmoq; prendre un verre bir stakan ichmoq; que prenez-vous? nima ichasiz? vous prenez, vous prendrez de la viande ou du poisson? nima olasiz, yeysiz, go‘sht olasizmi, yeysizmi yoki baliq; prendre un cachet hapdori ichmoq; prendre le frais ochiq havodan nafas olmoq; prendre un bain vanna qabul qilmoq
    11. olmoq; o‘ziniki qilib, egallab olmoq; prendre qqch. par force, par ruse biror narsani kuch, ayyorlik bilan egallab olmoq; loc. c'est à prendre ou à laisser yoki… yoki; ikkovidan biri; tanlash kerak, tanlang
    12. olmoq, talab qilmoq; combien prend-il? qancha oladi? qancha turadi, narxi qancha?; ce travail me prendra une heure bu ish mening bir soat vaqtimni oladi
    13. fam. yemoq; il a pris un coup de pied u tepki yedi
    14. kuch bilan egallab olmoq; prendre d'assaut shitob bilan egallab olmoq; prendre le pouvoir hokimiyatni egallab olmoq
    15. prendre qqch. à qqn. birovning narsasini olib qo‘ymoq, o‘g‘irlab olmoq, egallab olmoq; il lui a pris son argent u uning pulini olib qo‘ydi; prendre la place de qqn. birovning joyini egallab olmoq
    16. tutib, ushlab olmoq; prenez-le vivant! uni tirik tutinglar! être pris tutilib, ushlanib qolmoq; être pris dans l'engrenage sharoit qurboni bo‘lmoq; le navire est pris par (dans) les glaces kema muz tutquni bo‘lib qoldi
    17. o‘z izniga solmoq, qo‘lga olmoq, zabt etmoq; prendre qqn. par la douceur biror kishini yumshoqlik bilan o‘z izniga solmoq; savoir prendre qqn. biror kishiga qanday yondashishni bilmoq
    18. biror kishini biror ish ustida tutib olmoq, ushlab olmoq; prendre qqn. en faute, en flagrant délit biror kishini ayb ustida, jinoyat ustida tutib, ushlab olmoq; il les a pris au dépourvu u ularni g‘aflatda qoldirib tutib oldi; je vous y prends! qo‘lga tushdingizmi! on ne m'y prendra plus! meni boshqa qo‘lga tushirisholmaydi
    19. egallab olmoq, qamrab olmoq (his-tuyg‘u); les douleurs la prirent brusquement to‘satdan uni og‘riq tutdi; être pris de vertiges boshi aylanib ketmoq; qu'est-ce qui vous (te) prend? qiziqmisiz, qiziqmisan? impers. il me prend l'envie d'aller le voir uni borib ko‘rgim kelyapti
    20. bien, mal prend de yaxshilikka, yomonlikka olib kelmoq; mal lui a pris de mentir mushkul ahvol uni yolg‘on gapirishga olib keldi
    21. foydalanishga, bo‘lishga kirishmoq; prendre le deuil motam libosini kiymoq; prendre la plume qo‘liga qalam olmoq (yozmoq); prendre le lit ko‘rpato‘ shak qilib yotib qolmoq; prendre l'avion, le train, sa voiture samolyotga, poyezdga, o‘z mashinasiga o‘ tirmoq; prendre la porte chiqib ketmoq, jo‘nab qolmoq; prendre la mer kemaga, sayohatga chiqmoq; prendre la route, un raccourci yo‘lga tushmoq, qisqa yo‘lni tanlamoq; prenez à droite, sur votre gauche, par là o‘ngga, chapga, bu tomonga oling
    22. o‘z xohishiga qarab ish tutmoq; prendre le temps de, prendre son temps shoshmaslik; prendre congé xayrlashmoq
    23. biror qarorga, fikrga kelmoq; prendre une attitude, une décision biror fikrga, qarorga kelmoq; prendre la fuite juftakni rostlab qolmoq; prendre du repos dam olmoq; prendre la parole so‘z olmoq, so‘zga chiqmoq; prendre l'avantage sur qqn. birovdan ustun kelmoq; prendre possession egallab olmoq, egalik qilmoq; loc. prendre position tanlamoq; prendre soin de qayg‘urmoq, ehtiyot qilmoq; ehtiyot bo‘lmoq; prenez la peine d'entrer marhamat qilib kiring;
    24. o‘zgarmoq, boshqacha tus olmoq; prendre une bonne, une mauvaise tournure yaxshi, yomon tus olmoq; prendre de l'âge qarimoq, yoshi o‘ tmoq; prendre des couleurs, du poids rang kirmoq, og‘irlashmoq; il y prend goût u unga o‘rganib qoldi, mazasini bilib qoldi; loc. prendre peur qo‘rqmoq;
    25. ta'siriga berilmoq; prendre feu yonib ketmoq, o‘ t olmoq; prendre froid shomallamoq; prendre du mal biror joyini og‘ritib olmoq
    II se prendre vpr.
    1. ilinmoq, tushib qolmoq; moucheron qui se prend dans une toile d'araignée o‘rgamchik to‘riga tushib qolgan mayda chivin; il se prenait à son propre jeu u o‘zi bilmagan holda ishga berilib ketgan edi
    2. (à) o‘zini ayblamoq; il ne pourra s'en prendre qu'à lui-même bunda u faqat o‘zinigina ayblashi mumkin, faqat o‘zi aybdor
    3. (de) biror his-tuyg‘u bilan to‘lib toshmoq, chuqur his qilmoq; se prendre d'amitié pour qqn. biror kishiga nisbatan chuqur do‘stlikni his qilmoq
    4. s'y prendre kirishmoq, boshlamoq, qila boshlamoq; il s'y est mal pris u buni yomon boshladi; s'y prendre à deux fois o‘ziga ishonmay kirishmoq, chamalab ko‘rmoq; savoir s'y prendre biror narsaga yaxshi kirishmoq; il faudra s'y prendre à l'avance bunga oldinroq kirishish kerak bo‘ladi
    5. qaralmoq, hisoblanmoq, qabul qilinmoq; se prendre au sérieux jiddiy qabul qilinmoq, jiddiy tus olmoq; se prendre pour o‘zini tasavvur qilmoq, tasavvur etmoq, hisoblamoq; se prendre pour un génie o‘zini dono deb hisoblamoq; se prendre pour qqn. o‘zini kimdir deb tasavvur qilmoq; péj. pour qui se prend-il? u o‘zini kim deb o‘ylayapti, kim deb tasavvur qilyapti?
    6. bir-birini ushlamoq, tutmoq, ushlashmoq; elles se sont prises par la main ular qo‘l ushlashdi
    7. o‘zaro almashtirmoq; elles se sont pris leurs affaires ular narsalarini o‘zaro almashtirdilar; médicament qui se prend avant les repas ovqatdan oldin ichiladigan dori.
    vi.
    1. qotmoq, quyuqlashmoq; la mayonnaise commence à prendre mayonez quyuqlasha boshladi
    2. yopishib qolmoq, tagiga olmoq; aliment qui prend au fond de la casserole kastrulkaning tagiga yopishib qolgan ovqat
    2. tutmoq, tutib ketmoq, tomir otmoq, tomir chiqarmoq (o‘simlik); la bouture a pris qalamcha tomir otdi
    3. yonib, tutashib ketmoq (olov); le feu prendra si tu ajoutes du papier qog‘oz solsang olov tutashib ketadi
    4. o‘z ta'sirini ko‘rsatmoq; vaccin qui prend o‘z ta'sirini ko‘rsatayotgan emlash; c'est une mode qui ne prendra pas bu keng tarqalolmaydigan moda; à d'autres, ça ne prend pas! boshqa birovga ayting, bu yutuqqa erisholmaydi! preneur, euse n.
    1. oluvchi, sotib oluvchi, xaridor; je suis preneur men xaridor
    2. loc. preneur de son tovush olgich.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > prendre

  • 34 prosterner

    vpr.
    1. ta'zim qilmoq, bosh egmoq; les fidèles se sont prosternés devant l'autel muxlislar mehrob oldida chuqur ta'zim qilishdi
    2. fig. ikki bukilib ta'zim qilmoq, ikki bukilib turmoq, bosh egmoq; pourquoi se prosterner devant le pouvoir? nega zo‘ravonlik oldida ikki bukilib turish kerak?

    Dictionnaire Français-Ouzbek > prosterner

  • 35 providentiel

    -elle
    adj. xudo yetkazgan, xudo yorlaqolgan; ton arrivée est providentielle, tu vas pouvoir m'aider seni xudo yetkazdi, sen menga yordam berasan; il faudrait un homme providentiel pour sortir le pays du marasme yurtni bu turg‘unlikdan chiqarish uchun bir xudo yetkazgan odam kerak bo‘ladi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > providentiel

  • 36 regret

    nm.
    1. o‘kinish, o‘kinch, qayg‘u, dard-alam, motam; le regret du pays natal ona vatan o‘kinchi; le regret du passé o‘ tgan narsa haqida o‘kinish
    2. afsuslanish, afsus chekish, pushaymon bo‘ lish (afsus-nadomat, pushaymon, armon); je n'ai qu'un regret, c'est d'avoir été si long à comprendre men bir narsadangina afsuslanaman, meni juda kech tushunishdi; le regret d'une faute, d'avoir commis une faute xatodan, xatoga yo‘l quyganlikdan pushaymon bo‘ lmoq; le regret de n'avoir pas réussi muyassar bo‘lolmaganlikdan afsus chekish; loc.adv. à regret istaristamas, uncha xohlamay, xohlamay; accepter à regret istar-istamas rozi bo‘lmoq; à mon grand regret, j'ai dû partir ming afsuski, mening ketishim kerak bo‘lib qoldi
    3. afsus; j'ai le regret de ne pouvoir vous recevoir men sizni qabul qilolmaganligimdan afsusdaman; tous mes regrets ming bor afsus; nous sommes au regret de vous informer afsus bilan sizga bildiramizki.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > regret

  • 37 renoncer

    vi.
    1. kechmoq, voz kechmoq; renoncer à un voyage sayohatdan voz kechmoq; renoncer à celle qu'on aime sevgilisidan voz kechmoq
    2. biror narsa qilishdan bosh tortmoq, rad qilmoq; je renonce à comprendre! men tushunishdan bosh tortaman!
    3. voz kechmoq; renoncer au pouvoir hokimiyatdan voz kechmoq
    4. tashlamoq, qaytmoq, tark etmoq; renoncer à un métier, à ses habitudes biror kasbni, o‘z odatlarini tashlamoq; renoncer au tabac, au vin tamaki, vinoni tark etmoq
    5. biror rejadan qaytmoq, voz kechmoq, tark etmoq (qiyinligi tufayli); savoir renoncer biror rejadan voz kechishni bilmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > renoncer

  • 38 renseigner

    I vt. axborot, ma'lumot bermoq, xabardor qilmoq; je regrette de ne pouvoir vous renseigner men sizga ma'lumot berolmaganimdan afsusdaman; c'est son domaine, il pourra nous renseigner sur ce sujet bu uning sohasi, u bizga bu masalada ma'lumot bera oladi; être bien, mal renseigné yaxshi, yomon xabardor bo‘lmoq; ce détail nous renseigne utilement bu tafsilot bizga foydali ma'lumot beradi
    II se renseigner vpr. ma'lumot, axborot olmoq, so‘rab-surishtirmoq; se renseigner auprès de qqn. biror kishidan so‘rab-surishtirmoq; renseignez-vous avant de signer le contrat shartnomaga qo‘l qo‘yishdan oldin surishtirib oling.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > renseigner

  • 39 retenir

    I vt.
    1. ushlab, tutib qolmoq; on lui retient dix pour cent de son salaire uning ish haqidan o‘n foyiz ushlab qolishadi
    2. band qilmoq, tutib turmoq; retenir une chambre dans un hôtel mehmonxonada bir xonani band qilmoq
    3. eslab qolmoq, esda saqlamoq; retenez bien ce que je vais dire men hozir sizga aytadigan narsani yaxshilab eslab qoling
    4. e'tiborga olmoq; nous regrettons de ne pouvoir retenir votre proposition sizning taklifingizni e' tiborga ololmaganimizdan afsusdamiz
    5. math. eslab qolmoq, yodda saqlamoq; je pose 4 et je retiens 3 men to‘rtni yozaman va uchni yodda saqlayman
    6. tutib, ushlab qolmoq; il m'a retenu plus d'une heure u meni bir soatdan ortiqroq tutib qoldi; retenir qqn. à dîner biror kishini kechki ovqatga ushlab qolmoq; je ne vous retiens pas, vous pouvez partir men sizni tutib turganim yo‘q, siz ketaversangiz bo‘ladi; retenir qqn. prisonnier kimnidir qamoqda tutmoq
    7. e' tiborni tortmoq, o‘ziga qaratmoq; votre offre a retenu toute notre attention sizning taklifingiz bizning e' tiborimizni tortdi
    8. tutib, ushlab turmoq; la corde qui retenait le chargement s'est rompue yukni tutib turgan arqon uzilib ketdi
    9. tutib, o‘ tkazmay, to‘sib turmoq; une écluse retient l'eau shluz suvni to‘sib turibdi
    10. to‘xtatib turmoq, tiymoq, ichiga yutmoq; retenir son souffle nafasini to‘xtatib turmoq; retenir un cri, une insulte qichqirib, so‘kib yuborishdan o‘zini tiymoq; retenir sa langue tilini tiymoq
    11. ushlab, tutib qolmoq; retenir qqn. par le bras biror kishini qo‘lidan ushlab qolmoq; retenir un cheval otning jilovini tortmoq
    12. retenir de biror narsa qilishdan ushlab, tutib, qaytarib qolmoq; retenir qqn. de faire une bêtise biror kishini ahmoqona ish qilishdan tutib qolmoq; retenez-moi ou je fais un malheur! meni ushlang yoki men bir falokat ish qilib qo‘yaman!
    13. ushlab turmoq, tutib turmoq; ushlab qolmoq, tutib qolmoq; je ne sais pas ce qui me retiens de te flanquer une gifle! senga bir tarsaki tortib yuborishdan meni nima tutib turibdi, bilmadim
    II se retenir vpr.
    1. (à) biror narsaga yopishib olmoq, biror narsani ushlab olmoq
    2. o‘zini tutib turmoq, o‘zini qo‘lga olmoq; elle se retenait pour ne pas pleurer yig‘lab yubormaslik uchun u o‘zini tutib turar edi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > retenir

  • 40 revêtir

    vt.
    1. yasantirmoq, yasantirib kiyintirmoq; la chemise blanche dont on revêtait les pénitents gunohiga tavba qilganlarga kiydiriladigan oq ko‘ylak; elle s'est revêtue de ses plus beaux habits u eng chiroyli kiyimlarini kiyib, yasanib olibdi; acteur revêtu de son costume de scène sahna kiyimidagi aktyor; être revêtu d'un pouvoir biror huquq berilgan bo‘lmoq
    2. bermoq, ega qilmoq, topshirmoq; revêtir qqn. d'une dignité, d'une autorité biror kishiga mansab, huquq bermoq
    3. ta'min etmoq, qo‘ymoq, qo‘shmoq, ilova qilmoq; revêtir un dossier des signatures prévues par la loi hujjatlarni qonunda belgilangan qo‘ llar bilan ta'minlamoq
    4. qoplamoq, bezamoq; canapé revêtu de velours grenat yoqut rangli duxoba qoplangan divan; coupole revêtue de mosaïques koshinkor gumbaz
    5. kiyib olmoq; revêtir l'uniforme forma kiyib olmoq
    6. ko‘rinish olmoq, tus olmoq; le conflit revêtait un caractère dangereux janjal xavfli tus olar edi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > revêtir

См. также в других словарях:

  • pouvoir — 1. (pou voir), v. n.    je peux ou je puis, tu peux, il peut, nous pouvons, vous pouvez, ils peuvent ; je pouvais ; je pus, nous pûmes, vous pûtes, ils purent ; je pourrai ; je pourrais ; point d impératif ; que je puisse, que nous puissions ;… …   Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré

  • Pouvoir — (fr., spr. Puwoahr), Macht, Gewalt, Kraft …   Pierer's Universal-Lexikon

  • Pouvoir — (franz., spr. puwŭār), Macht …   Meyers Großes Konversations-Lexikon

  • Pouvoir — (frz., spr. puwŏahr), Macht, Gewalt …   Kleines Konversations-Lexikon

  • Pouvoir — (puwoar), franz., Macht, Kraft; Vollmacht …   Herders Conversations-Lexikon

  • pouvoir — 1. pouvoir [ puvwar ] v. tr. <conjug. : 33; p. p. inv. pu> (REM. je puis est vieilli, sauf dans l interrogation directe où il est obligatoire : puis je ?) • 1440; poeir, pooir, povoir, en a. fr.; pod(e)ir 842; lat. pop. °potere, réfect. du… …   Encyclopédie Universelle

  • Pouvoir —          ALAIN (Émile Auguste Chartier, dit)     Bio express : Philosophe et essayiste français (1868 1951)     «La tentation d être un chef juste et humain est naturelle dans un homme instruit ; mais il faut savoir que le pouvoir change… …   Dictionnaire des citations politiques

  • POUVOIR — s. m. Faculté de faire. En ce sens, il ne se dit qu au singulier. Je n ai ni le pouvoir ni la volonté de vous nuire. Je n en ai pas le pouvoir. Il est en pouvoir d obliger. Il n est pas au pouvoir de l esprit humain de concevoir de telles choses …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 7eme edition (1835)

  • pouvoir — I. Pouvoir faire quelque chose, Posse, Pollere, Valere. Pouvoir beaucoup envers aucun, Valere plurimum apud aliquem. Sera ce à toy de pouvoir dire, etc. An erit haec optio et potestas tua, vt dicas? etc. Cestuy la pourra dire, Dixerit ille. Aucun …   Thresor de la langue françoyse

  • pouvoir — I. POUVOIR. v. n. On le conjugue ainsi au Present, Je puis, tu peux, il peut. Quelques uns disent encore à la premiere personne, Je peux. Avoir la faculté de.... estre en estat de.... Son regime est avec les Infinitifs des verbes. Pouvoir marcher …   Dictionnaire de l'Académie française

  • Pouvoir — Cette page d’homonymie répertorie les différents sujets et articles partageant un même nom. Sur les autres projets Wikimedia : « Pouvoir », sur le Wiktionnaire (dictionnaire universel) Sommaire 1 …   Wikipédia en Français

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»