Перевод: с французского на узбекский

с узбекского на французский

employé

  • 1 employé

    -ée
    n. xizmatchi; amaldor, mansabdor shaxs; un employé de banque bank xizmatchisi; une employée de maison xizmatkor ayol.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > employé

  • 2 employer

    I vt.
    1. ishlatmoq, ishga solmoq, foydalanmoq, qo‘llamoq, tadbiq etmoq; sarflamoq; employer un remède doridan foydalanmoq, ichmoq; employer la force kuch ishlatmoq; kuchdan foydalanmoq; il a bien employé son temps u vaqtidan juda yaxshi foydalandi; j'ai employé toute ma journée à ce travail men butun kunni shu ishga sarfladim
    2. yollamoq, ishga olmoq, ishlatmoq; cette usine emploie mille ouvriers bu zavodda mingta ishchi ishlaydi; il emploie un jardinier y bog‘bon yollayapti
    II s'employer vpr.
    1. ishlanmoq, qo‘ llanmoq, foydalanilmoq; ce mot s'emploie rarement au pluriel bu so‘z ko‘plikda kam ishlatiladi
    2. berilmoq, o‘zini fido qilmoq, umrini bag‘ishlamoq, tikmoq; bor kuch-g‘ayratini sarflamoq; s'employer entièrement à une oeuvre biror ishga o‘zini bag‘ishlamoq; il faut maintenant s'employer à résoudre le problème endi bor kuchini bu muammoni hal qilishga sarflamoq kerak.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > employer

  • 3 écriture

    nf.
    1. yozuv, alifbe; l'invention de l'écriture yozuvning ixtiro qilinishi
    2. yozuv, harflar; l'écriture grecque grek yozuvi, harflari
    3. yoza bilish, yoza olish, yozish, xat-savod; une leçon d'écriture husnixat darsi
    4. dasxat, yozuv, xat, l'écriture droite to‘g‘ri yozuv; l'écriture cursive naridan beri yozilgan xat; il a une belle écriture uning dastxati chiroyli; déchiffrer une écriture yozuvni sinchiklab tekshirmoq; un expert en écriture grafolog, grafologiya eksperti
    5. uslub, stil
    6. relig. l'Écriture Sainte muqaddas diniy kitob, Tavrot va Injil
    7. pl. ish qog‘ozlari; ish yuritish, yozuv-chizuv, yozishma ishlarini olib borish; tenir les écritures yozuv-chizuv ishlari bilan shug‘ullanmoq; employé aux écritures mirza, kotib, ish yurituvchi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > écriture

  • 4 intransitivement

    adv.gram. verbe transitif employé intransitivement o‘timsiz shaklda ishlatilgan o‘ timli fe'l.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > intransitivement

  • 5 limon

    nm. loyqa, cho‘kindi, balchiq (suv bosgan joylarda); limon employé comme engrais o‘g‘it sifatida foydalaniladigan cho‘kindi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > limon

  • 6 manutention

    nf.
    1. yuklarni saqlash; employé préposé à la manutention des colis yuklar bilan shug‘ullanuvchi ishchi
    2. omborxona.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > manutention

  • 7 mi-temps

    nf.inv.
    1. sport. tanaffus
    2. taym, o‘yinning yarmi; la seconde mi-temps o‘yinning ikkinchi yarmi; loc.adv. à mi-temps yarim stavka, yarim norma; travailler, être employé à mi-temps yarim stavka ishlamoq, ishlatilmoq
    3. nm.inv. yarim stavka, yarim norma ish.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > mi-temps

  • 8 noter

    vt.
    1. yozib, belgilab olmoq; noter les pages intéressants d'un livre kitobning qiziqarli joyini belgilab olmoq; note mon adresse adresimni yozib ol; notez que nous serons absents jusqu'à la fin du mois e'tiborga olib qo‘yingki, biz oyning oxirigacha bo‘lmaymiz
    2. qayd qilmoq, ta'kidlamoq, tasdiqlamoq; ceci mérite d'être noté bu qayd qilishga loyiq; il faut bien noter ceci buni alohida ta'kidlab qo‘ymoq kerak; bundan juda ehtiyot bo‘ lish kerak
    3. baholamoq, baho qo‘ymoq, baho bermoq; noter un élève, un employé o‘quvchini, xizmatchini baholamoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > noter

  • 9 payer

    I vt.
    1. payer qqn. haq to‘lamoq, taqdirlamoq; payer un employé xizmatchiga haq to‘lamoq; être payé à l'heure, cent francs de l'heure pour un travail soatbay ish haqi olmoq, bir ish uchun soatiga yuz frank olmoq; payer qqn. en espèces biror kishiga naqd pul to‘lamoq; fam. je suis payé pour savoir que o‘z boshidan o‘tkazmoq; payer qqn. de retour o‘ziga qilingan narsaga shunday narsa bilan javob bermoq
    2. payer qqch. to‘lamoq, uzmoq; payer ses dettes qarzini uzmoq; payer ses impôts soliqlarini to‘lamoq; prov. qui paie ses dettes s'enrichit qarzdan qutilganing, boy bo‘lganing
    3. sotib olmoq, pul to‘lamoq; payer qqch. cher, bon marché biror narsani arzonga, qimmatga sotib olmoq; travail bien, mal payé yaxshi, yomon, oz haq to‘ lanadigan ish; congés payés haq to‘lanadigan ta' til
    4. fam. payer qqch. à qqn. sotib olib bermoq, olib bermoq; viens, je te paie un verre kel, men senga bir stakan olib beraman
    5. gunohini yuvmoq, o‘zini oqlamoq; il faudra payer gunohni yuvmoq kerak bo‘ladi; il m'a joué un vilain tour, mais il me le paiera u menga razil qilik qildi, u mendan buning jazosini oladi
    6. to‘lamoq; payer comptant naqd pul bilan to‘lamoq; avoir de quoi payer, pouvoir payer to‘lagani puli bo‘lmoq, to‘lay olmoq; payer de -dan to‘lamoq; payer de sa poche o‘z cho‘ntagidan to‘lamoq; loc. payer de sa personne zo‘r bermoq, kuchini bermoq; payer pour qqn. biror kishining o‘rniga, uchun to‘lamoq; payer pour qqn. pour qqch. gunohini yuvmoq
    7. qoplamoq, arzimoq; ce qu'il gagne ne le paie pas de sa peine uning ishlab topgani qilgan mehnatiga arzimaydi; daromad, foyda keltirmoq; le crime ne paie pas jinoyat foyda keltirmaydi
    II se payer vpr.
    1. to‘lamoq, hisob-kitob qilmoq; les commandes se paient à la livraison buyurtmalar yetkazib berilgandan keyin, haqi to‘lanadi; tout se paye hamma narsaning hisobkitobi, tosh-tarozisi bor; voilà cent euros, payez-vous et rendez-moi la monnaie mana yuz evro, hisoblashing (hisob-kitob qiling) va qaytimini menga bering
    2. on va se payer un bon repas o‘zimizga yaxshi bir ovqat sotib olsak ham bo‘laveradi; fam. s'en payer une tranche vaqtini chog‘ o‘tkazmoq; fam. se payer la tête de qqn. birovni ahmoq qilmoq, ustidan kulmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > payer

  • 10 plaindre

    I vt.
    1. rahmi kelmoq, achinmoq; je te plains d'avoir tant de malheurs men sening shuncha baxtsizliklar ko‘rganingga achinaman; être à plaindre rahmi kelsa arzimoq; il est plus à plaindre qu'à blâmer u so‘kishdan ko‘ra ko‘proq rahm-shafqat qilishga arziydi; elle aime se faire plaindre u o‘ziga boshqalarning rahmi kelishini yaxshi ko‘radi
    2. loc. il ne plaint pas sa peine u mehnatini ayamaydi
    II se plaindre vpr.
    1. shikoyat qilmoq, zorlanmoq, nolimoq; il ne se plaignait jamais u hech qachon shikoyat qilmas edi; elle se plaint de maux de tête u bosh og‘rig‘idan noliyapti
    2. hasrat qilmoq, nolimoq, shikoyat qilmoq, arz qilmoq, zorlanmoq; se plaindre de qqn. biror kishidan nolimoq; se plaindre de son sort o‘z taqdiridan nolimoq; il se plaint sans cesse u to‘xtovsiz noliydi; se plaindre à qqn. biror kishiga shikoyat qilmoq; j'irai me plaindre de cet employé au chef de service men bu xizmatchining ustidan navbatchilik boshlig‘iga shikoyat qilaman; j'irai me plaindre de ce vol men bu o‘g‘irlik yuzasidan arz qilaman.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > plaindre

  • 11 ponctuel

    -elle
    adj.
    1. vx. puxta, batartib
    2. juda aniq, o‘z vaqtida keladigan; un employé ponctuel o‘z vaqtida keladigan xizmatchi.
    -elle
    adj. punktirga oid; nuqtali, punktir (nuqta).

    Dictionnaire Français-Ouzbek > ponctuel

  • 12 poste

    nf.
    1. pochta, pochta bo‘limi; bureau de poste pochta bo‘limi; employé des postes pochta xizmatchisi; un colis expédié par la poste pochta orqali jo‘natilgan posilka; mettre une lettre à la poste xatni pochtaga, pochta qutisiga tashlamoq; poste restante egasi so‘rab oladigan xat yoki shunday xatlar olinadigan pochta bo‘limi
    3. manzil, ot almashtirish, choparlar manzili; chevaux de poste pochta otlari.
    nm.
    1. post, kuzatish, nazorat qilish yoki boshqarish joyi; punkt, marra; un poste avancé oldingi marra; poste de commandement komandirning kuzatish marrasi; loc. être, rester à son poste o‘z postida, o‘rnida, joyida bo‘ lmoq, qolmoq; fam. être solide au poste o‘z o‘rnida, o‘z vazifasida qattiy turmoq, sabot-ma'tonatli bo‘lmoq
    2. post, soqchi, soqchilar gruppasi; relever un poste soqchini almashtirmoq; poste de police, poste de garde politsiya, qoravul posti
    3. poste de police ou poste politsiya mahkamasi; conduire un manifestant au poste namoyishchini politsiya mahkamasiga olib bormoq
    4. o‘rin, vazifa, lavozim, mansab; poste de travail ish o‘rni; professeur titulaire d'un poste ma'lum lavozimdagi o‘qituvchi; poste vacant bo‘sh o‘rin; les postes de travail ish o‘rinlari
    5. des postes d'essence yog‘ quyish shoxobchalari; poste d'incendie o‘ t o‘chirish bo‘limi.
    nm. apparat (radio, televizor); ouvrir le poste radio, televizorni qo‘ymoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > poste

  • 13 probe

    adj.litt. sofdil, halol, pok, sodiq; employé, serviteur probe halol ishchi, xizmatchi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > probe

  • 14 remplacer

    vt.
    1. almashtirmoq, o‘rniga boshqasini qo‘ymoq, yangilamoq; remplacer des rideaux par des stores pardalarni darpardalar bilan almashtirmoq; remplacer un employé malade par un intérimaire kasal xodimni vaqtincha vazifasini bajaruvchi kishi bilan almashtirmoq; remplacer un carreau cassé singan oynani almashtirmoq (o‘rniga boshqasini qo‘ymoq); remplacer sa vieille voiture eski mashinasini yangilamoq
    2. o‘rnini egallamoq, o‘rniga kelmoq; les calculettes ont remplacé les bouliers cho‘ tning o‘rniga kalkulyatorlar keldi
    3. o‘rnini bosmoq, o‘rniga o‘tmoq (o‘rnida ishlatilmoq); le miel remplace le sucre asal qandning o‘rnini bosadi
    4. vaqtincha vazifasini bajarmoq, vaqtincha almashtirib turmoq; il n'est pas capable de remplacer le comptable u hisobchini almashtirib turishga qodir emas.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > remplacer

  • 15 renvoyer

    vt.
    1. qaytarmoq, qaytarib yubormoq, kelgan joyiga qaytarib yubormoq; il est guéri, vous pouvez le renvoyer en classe u tuzalib qoldi, uni sinfiga qaytarsangiz bo‘ladi; elle désirait se reposer et elle a renvoyé tout le monde u hordiq chiqarishni xohlardi va hammani qaytarib yubordi
    2. ishdan bo‘shatmoq, haydab yubormoq, quvib yubormoq; renvoyer un employé xizmatchini ishdan bo‘shatmoq; il a été renvoyé du lycée u litseydan haydaldi
    3. jo‘natmoq, jo‘natib yubormoq; renvoyer un cadeau sovg‘a jo‘natmoq; je vous renvoie vos documents men sizga hujjatlaringizni jo‘natib yuborayapman
    4. qaytarmoq; renvoyer un ballon to‘pni qaytarmoq; le mur a renvoyé la balle to‘p devorga urilib qaytdi
    5. qaytarmoq, aks ettirmoq; l'écho renvoyait les coups de tonnerre momaqaldiroqning guldirashini aks sado qaytarar edi
    6. jo‘natmoq, qaratmoq, murojaat qilishini so‘ramoq; on m'a renvoyé à un autre service meni boshqa bir tashkilotga jo‘natishdi; je renvoie le lecteur à mon précedent ouvrage men o‘quvchini mening oldingi asarimga murojaat qilishlarini so‘rayman
    7. kechiktirmoq, keyinroqqa qoldirmoq; renvoyer une affaire à huitaine ishni biror haftalarga qoldirmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > renvoyer

  • 16 scrupuleux

    -euse
    adj.
    1. vijdonli, insofli; un homme d'affaires scrupuleux insofli ishbilormon odam
    2. g‘oyat darajada aniq, sinchkovlik bilan qilingan, puxta, pishiq; recherches scrupuleuses sinchkovlik bilan qilingan tadqiqot
    3. sinchkov, puxta; un élève, un employé scrupuleux sinchkov o‘quvchi, xizmatchi.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > scrupuleux

  • 17 subalterne

    I adj. qaram, tobe, qo‘ l ostidagi, bo‘ysunadigan, amali pastroq; un employé subalterne mayda xizmatchi; un rôle subalterne kichik, ikkinchi darajali rol
    II n. tobe, qaram, birovning qo‘l ostidagi, birovga bo‘ysunadigan odam.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > subalterne

См. также в других словарях:

  • employé — employé, ée [ ɑ̃plwaje ] n. • 1723; p. p. subst. de employer ♦ Salarié qui est employé à un travail plutôt intellectuel que manuel (opposé à ouvrier) mais sans rôle d encadrement ou de direction. ⇒ 2. agent, commis. Les employés d une société, d… …   Encyclopédie Universelle

  • employé — employé, ée (an plo ié, iée ; plusieurs disent an ploi ié) part. passé. 1°   Dont on a fait emploi. De l argent bien employé. •   Cinquante ans furent employés pour le bonheur de l État, THOMAS Éloge de Sully. •   Pas un de vos jours qui n… …   Dictionnaire de la Langue Française d'Émile Littré

  • Employe — Employé Historiquement, l employé renvoie d abord à la fonction publique. Ainsi, quand Balzac écrit Les employés, il évoque d abord les employés de la fonction publique. L apparition de l employé dans le secteur privé remonte au XIXe siècle… …   Wikipédia en Français

  • employe — “person employed,” 1834, from Fr. employé (fem. employée), noun use of pp. of employer (see EMPLOY (Cf. employ)) …   Etymology dictionary

  • employé — Employé, [employ]ée. part. Il a les significations de son verbe. On dit prov. C est bien employé, pour dire, que Celuy dont on parle merite bien le mal qui luy est arrivé …   Dictionnaire de l'Académie française

  • Employé — (fr., spr. Angploajeh), mit einem Amte (Emploi, spr. Angploa), versehen; dah. Employiren, anstellen, anwenden …   Pierer's Universal-Lexikon

  • Employé — (frz., spr. angplŏăjeh), Angestellter, Beamter; employieren, anwenden …   Kleines Konversations-Lexikon

  • Employé — (frz. angplojeh), ein Angestellter; employiren, anstellen, verwenden …   Herders Conversations-Lexikon

  • Employé — Historiquement, l employé renvoie d abord à la fonction publique. Ainsi, quand Balzac écrit Les employés, il évoque d abord les employés de la fonction publique. L apparition de l employé dans le secteur privé remonte au XIXe siècle où le… …   Wikipédia en Français

  • EMPLOYÉ, ÉE — n. Celui, celle qui exerce une fonction dans une administration, dans un bureau, etc. Un employé dans l’administration des contributions indirectes. Un employé du Ministère de l’Intérieur, de l’octroi. Des employés de chemin de fer. Un employé de …   Dictionnaire de l'Academie Francaise, 8eme edition (1935)

  • Employé — Em|plo|yé 〈[ãploaje:] m. 6; veraltet〉 Angestellter, Gehilfe [frz., „Angestellter“] * * * Em|plo|yé [ãplo̭a je:], der; s, s [frz. employé, subst. 2. Part. von: employer = anwenden; anstellen, ↑employieren] (veraltet): Angestellter, Gehilfe …   Universal-Lexikon

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»