Перевод: с французского на узбекский

с узбекского на французский

depuis+la+nuit+des+temps

  • 1 perdre

    I vt.
    1. yo‘qotmoq, mahrum bo‘lmoq, ayrilmoq, boy bermoq, qo‘ldan ketkizmoq; il perd, il a perdu tout son argent au jeu, dans une faillite u o‘yinda, omadsizlikda bor pulini boy beryapti, boy berdi; perdre son emploi ish joyini yo‘qotmoq; loc. n'avoir plus rien a perdre yo‘qotadigan hech vaqosi bo‘lmaslik; vous ne perdez rien pour attendre kutganingizga yetasiz; fam. tu ne le connais pas? tu n'y perds rien, tu ne perds rien sen uni tanimaysanmi? ko‘p narsa yo‘qotmapsan, ko‘p narsa yo‘qotmapsan!
    2. yo‘qotmoq, ayrilmoq, judo bo‘lmoq; elle avait perdu son père à douze ans u otasidan o‘n ikki yoshida ayrilgan edi; depuis qu'il boit, il a perdu tous ses amis ichishni boshlagandan beri u hamma do‘stlaridan ayrildi
    3. yo‘qotmoq (bir qismini, sifatini); perdre ses cheveux sochi to‘kilib ketmoq; perdre du poids ozmoq; perdre ses forces kuchdan qolmoq; perdre la vie hayotini yo‘qotmoq, o‘lmoq; perdre la raison aqldan ozmoq; perdre la mémoire xotirasini yo‘qotmoq; perdre connaissance hushidan ketmoq; perdre courage yuragi dov bermaslik; perdre patience sabri tugamoq, toqati toq bo‘lmoq; ce procédé a perdu son intérêt bu ish o‘z mohiyatini yo‘qotdi; certains mots perdent leur sens ayrim so‘zlar o‘z ma'nolarini yo‘qotadilar
    4. yo‘qotib qo‘ymoq, adashtirib qo‘ymoq; j'ai perdu mon stylo men ruchkamni yo‘qotib qo‘ydim; nous avons perdu notre guide biz yo‘lboshlovchimizni adashtirib qo‘ydik
    5. yo‘qotmoq, tushirib yubormoq; le blessé perd beaucoup de sang yarador ko‘p qon yo‘qotyapti
    6. yo‘qotmoq, qochirmoq; ne pas perdre une bouchée, une miette d'une conversation suhbatdan biror og‘iz so‘zni ham, bir ushoqni ham yo‘qotmaslik; loc. perdre qqn.qqch. de vue biror kimsani, biror narsani ko‘zdan qochirmoq (borib ko‘rmaslik, uchrashmaslik); nous nous sommes perdus de vue biz birbirimizni ko‘zdan qochirdik
    7. yo‘qotmoq, boshqarolmay qolmoq, adashmoq; perdre son chemin yo‘ldan adashmoq; loc. perdre pied nima qilarini bilmaslik, qiyin ahvolda qolmoq; perdre le nord o‘zini yo‘qotmoq, hayajonlanmoq, to‘lqinlanmoq
    8. yo‘qotmoq, foydalanib qolmaslik, o‘tkazib yubormoq; perdre du temps vaqtni yo‘qotmoq; perdre son temps o‘z vaqtini bekorga o‘ tkazmoq; vous n'avez pas un instant à perdre bir daqiqa ham yo‘qotmasligingiz kerak; il a perdu une bonne occasion de se taire u jim tursa yaxshiroq bo‘lar edi
    9. yutqazmoq, boy bermoq, qo‘ldan chiqarmoq; perdre l'avantage ustunlikni boy bermoq; perdre la partie o‘yinni boy bermoq; perdre une bataille jangni yutqazmoq; perdre un procès u ishni yutqazdi (sudda); il a perdu u yengildi; il a horreur de perdre u yutqazadi (u yaxshi o‘yinchi emas); perdre du terrain orqada qolaboshlamoq, yutqazaboshlamoq, tashabusni boy bermoq; cette maladie perd du terrain bu kasallik chekinaboshladi
    10. mahrum qilmoq; halok, nobud qilmoq, juvonmarg, xarob qilmoq; il cherche à nous perdre u bizni nobud qilmoqchi
    11. tushirmoq (obro‘sini), zarar qilmoq (obro‘siga), mahrum qilmoq (obro‘sidan, amalidan), o‘z boshiga yetmoq; son excès d'ambition le perdra uning o‘ ta shuhratparastliligi o‘z boshiga yetadi; perdre qqn. auprès de qqn. biror kishini biror kishi oldida obro‘sini to‘kmoq; c'est le témoignage de son complice qui l'a perdu o‘z sherigining guvohligi uning boshiga yetdi
    12. buzmoq, yo‘ldan ozdirmoq, yo‘ldan chiqarmoq; uning yomon tanishlari uni yo‘ ldan chiqardi; relig. yo‘ldan ozdirmoq, yo‘ldan chiqarmoq, gunohi azimga botirmoq
    13. birovni to‘g‘ri yo‘ldan chiqarmoq, adashtirmoq
    II se perdre vpr.
    1. yo‘q bo‘lib ketmoq, yo‘qolmoq; les traditions se perdent an'analar yo‘q bo‘lib ketyapti
    2. yomon foydalanilmoq, keraksiz bo‘lmoq, yo‘qotmoq, boy bermoq; laisser (se) perdre une occasion qulay paytni boy bermoq
    3. g‘oyib bo‘lmoq, yo‘q bo‘lmoq; des silhouettes qui se perdent dans la nuit tunda g‘oyib bo‘ladigan sharpalar
    4. adashmoq, adashib qolmoq; chalg‘imoq, tutilib qolmoq; nous allons nous perdre biz adashib qolamiz; c'était la nuit et je me suis perdu tun edi va men adashib qoldim; plus je pense à ce problème, plus je m'y prends men bu masalani qancha o‘ylasam, shuncha adashib ketaman; se perdre dans, en botmoq, berilmoq, g‘arq bo‘lmoq; se perdre dans ses pensées o‘z xayollariga g‘arq bo‘lmoq
    5. relig. yo‘ldan ozmoq, gunohi azimga botmoq.

    Dictionnaire Français-Ouzbek > perdre

См. также в других словарях:

  • La Nuit Des Temps — Auteur René Barjavel Genre Roman Pays d origine  France Éditeur Presses de la Cité Date de parution …   Wikipédia en Français

  • La nuit des temps — Auteur René Barjavel Genre Roman Pays d origine  France Éditeur Presses de la Cité Date de parution …   Wikipédia en Français

  • La Nuit des temps — Auteur René Barjavel Genre Roman Pays d origine …   Wikipédia en Français

  • Nuit des Longs Couteaux (Allemagne) — Nuit des Longs Couteaux Pour les articles homonymes, voir Nuit des Longs Couteaux (homonymie).  Ne doit pas être confondu avec Nuit de cristal …   Wikipédia en Français

  • Nuit des longs couteaux — Pour les articles homonymes, voir Nuit des Longs Couteaux (homonymie).  Ne doit pas être confondu avec Nuit de cristal …   Wikipédia en Français

  • Nuit des longs couteaux (Allemagne) — Nuit des Longs Couteaux Pour les articles homonymes, voir Nuit des Longs Couteaux (homonymie).  Ne doit pas être confondu avec Nuit de cristal …   Wikipédia en Français

  • Nuit des Longs Couteaux — Pour les articles homonymes, voir Nuit des Longs Couteaux (homonymie).  Ne doit pas être confondu avec Nuit de Cristal …   Wikipédia en Français

  • Nuit des Molières — Pour les articles homonymes, voir Molière (homonymie) et Molières. La Nuit des Molières est l occasion pour le monde du théâtre français de décerner des prix, chaque année depuis 1987. Sommaire 1 Bref historique des Molières …   Wikipédia en Français

  • TEMPS — Chacun sait à quel aspect de son expérience répond le mot de temps; mais aucune définition de la notion correspondante n’a reçu jusqu’ici, chez les savants comme chez les philosophes, une approbation unanime. Sensible à cette difficulté qu’il… …   Encyclopédie Universelle

  • nuit — [ nɥi ] n. f. • noit 980; lat. nox, noctis I ♦ 1 ♦ Obscurité résultant de la rotation de la Terre, lorsqu elle dérobe un point de sa surface à la lumière solaire. ⇒ obscurité, 1. ombre, ténèbres; nocturne. Le jour et la nuit, la lumière et la… …   Encyclopédie Universelle

  • temps — nm. (qui passe ou qu il fait) ; époque, moment, laps de temps, âge, période, ère ; (le) ciel (atmosphérique), (les) nuages ; climat : tan (Balme Thuy, Bogève.217, Bonneville, Cordon, Douvaine, Giettaz.215, Habère Poche, Larringes, Lugrin, Magland …   Dictionnaire Français-Savoyard

Поделиться ссылкой на выделенное

Прямая ссылка:
Нажмите правой клавишей мыши и выберите «Копировать ссылку»