-
1 cheval
nm.1. ot, yilqi; loc.adv. à cheval otda, otliq; être à cheval sur les principes o‘z nuqtai nazarini to‘g‘riligiga ishonmoq; fièvre de cheval kuchli isitma; cheval de bataille jangovor ot, sevgan mavzu, asosiy dalil; cheval de Troie Troya oti (yog‘och ot); cheval pur-sang tulpor, zotli ot, oliy nasabli ot, asl tulpor; cheval de cours poygachi ot; cheval de retour odamkush, o‘ta xavfli jinoyatchi. -
2 monter
I vi.1. ko‘tarilmoq, yuqori chiqmoq; monter en haut d'une tour minoraning yuqorisiga chiqmoq; monter au grenier cherdakka chiqmoq; monter à une échelle shotiga chiqmoq; elle est montée se coucher u yotgani yuqoriga chiqib ketdi; monter à cheval ot minmoq; il monte bien u otni yaxshi minadi; monter dans une voiture, en voiture mashinaga chiqmoq; monter à bicyclette velosiped minmoq2. fam. ko‘ tarilmoq (janubdan shimolga); ils sont montés (de Marseille) à Paris ular marseldan Parijga ko‘ tarildilar3. ko‘tarilmoq, martabasi oshmoq; monter en grade mansabi oshmoq; fam. la vedette qui monte ko‘ tarilib kelayotgan yulduz4. ko‘tarilmoq (narsa); le soleil monte au-dessus de l'horizon ufqdan quyosh chiqyapti; des bruits montant de la rue ko‘chadan ko‘ tarilayotgan shovqinlar; (his-tuyg‘u) la colère fait monter le sang au visage g‘azabdan yuzi qizarib ketdi; les larmes lui montaient aux yeux ko‘ziga yosh keldi; loc. monter à la tête boshga, miyaga urmoq, mast, kayf qilmoq5. ko‘tarilmoq, yuqorilab bormoq; bottes qui montent à, jusqu'à mi-cuisse songacha ko‘tariladigan etik6. ko‘ tarilmoq, ortib bormoq; le tas, le niveau monte uyum, daraja ortib boryapti7. ko‘ tarilmoq, toshmoq (suyuqlik); la rivière, la mer a monté daryo, dengiz ko‘ tarildi; le lait monte sut toshyapti8. ko‘tarilmoq, oshmoq (tovush); le ton monte tovush ko‘ tarilyapti (janjalga aylanyapti)9. ko‘ tarilmoq, oshmoq (narx); les prix, les loyers ne cessent de monter baholar, ijara haqlari ko‘ tarilishdan to‘xtamayapti; à combien montera la dépense? xarajat qanchaga yetar ekan?II vt.1. ko‘tarilmoq, chiqmoq; monter une côte qirg‘oqqa chiqmoq2. ustida o‘ tirmoq, minmoq; ce cheval n'a jamais été monté bu ot hech qachon minilgan emas edi; mindirmoq; police montée otliq politsiya (Kanadada).3. oshmoq, chopmoq, qochirmoq; l'étalon monte la jument ayg‘ir biyaga chopdi4. olib chiqmoq (yuqoriga); monter une malle au grenier jomadonni cherdakka olib chiqmoq5. ko‘tarmoq; monter l'étagère d'un cran etajerkani bir belgi ko‘tarmoq; loc. monter la tête à qqn. monter qqn. qarshi qilib qo‘ymoq, qayrab qo‘ymoq; se monter la tête asabiylashmoq, hayajonlanmoq, bezovta bo‘lmoqIII se monter vpr.1. ko‘ tarilinmoq; cette côte se monte facilement bu qirg‘oqdan oson ko‘tarilinadi2. ko‘tarilmoq, yetmoq; les dépenses se sont montées à mille francs xarajatlar ming frankka yetdi.vt.1. yig‘moq, tuzatmoq, montaj qilmoq; monter une armoire livrée en éléments qismlardan tashkil topgan jovonni yig‘moq; monter la tente chodir tikmoq; monter un film filmni montaj qilmoq2. sahnalashtirmoq, sahnaga qo‘ymoq; monter une pièce de théâtre pyesani sahnalashtirmoq; monter une affaire, une société biror ish, biror jamiyatga asos solmoq; monter un coup biror kishiga qarshi zarba tayyorlamoq; coup monté biror kishiga qarshi tayyorlangan ish3. ta'minlamoq, jihozlamoq, tuzatmoq; monter son ménage xo‘jaligini tuzatmoq; o‘zl. n. se monter g‘amlamoq, g‘amlab, hozirlab olmoq; je suis mal montée en vaisselle men idish-tovoqni yomon hozirlabman4. o‘rnatmoq, qo‘ymoq; monter un diamant sur une bague olmos ko‘zni uzukka qo‘ymoq. -
3 abattre
I vt.1. kesmoq; yiqitmoq; buzmoq; urib tushirmoq; abattre un avion samolyotni urib tushirmoq; sport. abattre l'adversaire raqibini yiqitmoq; abattre une maison, une forteresse uyni, qal'ani buzmoq; abattre de la besogne ishni bir yoqlik qilmoq, qutulmoq; abattre cartes sur table, abattre son jeu qartasini ochmoq2. o‘ ldirmoq; abattre un cheval blessé yarador otni so‘ymoq3. yiqitmoq, zaiflashtirmoq, kuchsizlantirmoq, bo‘shashtirmoq, yengmoq; abattre la résistance des ennemis dushman qarshiligini kuchsizlantirmoq; le malheur l'a abattu g‘am uni holdan toydirdi; se laisser abattre taqdirga tan bermoq, umidsizlikka tushmoq4. yakson qilmoq, tor-mor qilmoq; mar. faire abattre yo‘lni o‘zgartirmoqII s'abattre vpr. (sur)1. yiqilmoq, qulamoq, ag‘darilmoq1. hamla qilmoq (o‘ljasiga)3. pasaymoq, tushmoq, cho‘kmoq. -
4 arçon
nm.1. egarning yog‘och asosi; vider les arçons otdan yiqilmoq; être ferme dans, sur ses arçons egarda mustahkam o‘rnashib o‘ tirmoq; fig. o‘zining mustahkam fikriga ega bo‘lmoq2. sport. tutqich, band, dasta (gimnastika otining tutqichi) cheval d'arçons gimnastika oti. -
5 cabrer
I se cabrer vpr. orqa oyoqlarida tik turmoq; tik ko‘tarilmoq (hayvonlar haqida)2. norozilik bildirmoq, qo‘zg‘olon qilmoqII vt. tik turg‘izmoq; cabrer son cheval otini orqa oyoqlarida tik turg‘izmoq; cabrer un avion samolyot oldini ko‘tarmoq, uchmoq. -
6 cingler
vt.1. suzib ketmoq, jo‘nab ketmoq (kema)2. oldinga yurmoq, siljimoq3. urmoq, savalamoq, qamchilamoq; cingler son cheval de sa cravache otini qamchilamoq; le vent glacial lui cinglait la figure sovuq shamol uning yuzini savalardi. -
7 claquer
I vi.1. chapak, qarsak chalmoq, chertmoq, qoqmoq, taqillatmoq, urmoq; faire claquer ses doigts, sa langue taqillatmoq, chertmoq2. yorilmoq, uzilmoq, sinmoq3. o‘lmoq, harom qotmoqII vt.1. shapaloq urmoq2. yopmoq; faire claquer la porte eshikni qattiq yopmoq3. sarflamoq, xarajat qilmoq; claquer son argent pulini sarflab yubormoq4. charchatmoq, holdan toydirmoq; claquer son cheval otni charchatmoqIII se claquer vpr. charchamoq, holdan toymoq; se claquer un muscle mushak, muskullarini cho‘zib yubormoq; il se claque pour préparer son examen imtixonga tayyorlanib holdan toydi. -
8 crever
I vt.1. yorib o‘tmoq; crever le coeur yurakni yorib yubormoq, ezib yubormoq2. ko‘zini o‘yib olmoq; fig. ta'na qilmoq, yuziga aytib izza qilmoq, ko‘ziga yomon ko‘rinmoq; cela crève les yeux bu ko‘zga tashlanib turadi3. fam. holsizlantirmoq, tinkasini quritmoq, charchatmoq, toliqtirmoq; crever un cheval otni holdan toydirmoqII vi.1. yorilmoq, sinmoq, darz ketmoq, chatnamoq, uzilmoq (tor); qarsillab sinmoq, charsillamoq, yorib o‘ tilmoq, o‘tmoq, yorilmoq; le pneu a crevé shin yorildi; crever de jalousie hasrat, hasaddan yorilib ketmoq; crever de rire kulaverib ichagi uzilmoq2. o‘lmoq, harom qotib qolmoq (hayvonlar haqida), ochlikdan harom qotib o‘lmoq, halok bo‘lmoq; crever de faim ochlikdan harom qotib qolmoq; c'est à crever harom qotib qolish mumkinIII se crever vpr. (pour) jon-jahdu bilan tirishmoq, o‘ lib-qutilib harakat qilmoq; se crever pour gagner deux fois rien bir tiyin uchun zo‘r bermoq, jon-jahdi bilan urinmoq. -
9 descendre
I vi.1. tushmoq, pastga tushmoq, chiqmoq, qaramoq, borib kelmoq, chiqib kelmoq; descendre de cheval otdan tushmoq; descendre dans la rue ko‘chaga chiqmoq (namoyish); descendre au tombeau, descendre dans la tombe go‘rga, qabrga, mozorga kirmoq2. tushmoq, pasaymoq, o‘ tirmoq, qo‘nmoq, cho‘kmoq, yiqilib tushmoq; descendre à plat qulab tushmoq (samolyot haqida)3. qo‘nmoq, o‘ tirmoq, qirg‘oqqa chiqmoq4. birovnikiga tushmoq, tunab qolmoq; descendre à l'hôtel mehmonxonaga tushmoq, qo‘nmoq5. (de) kelib chiqmoqII vt. (à)1. tushirmoq, pastlatmoq, pasaytirmoq; il faut descendre cela plus bas buni pastroq tushirish kerak; descendre le vin à la cave yerto‘laga vinoni olib borib qo‘ymoq, tushirmoq; descendre la garde soqchilik, qorovulchilikdan almashmoq; fam. jonini jabbor, egasiga bermoq, topshirmoq2. qirg‘oqqa tushmoq, chiqmoq, qo‘nmoq3. bo‘ylab tushmoq, tushib, chiqib kelmoq, borib kelmoq; descendre un escalier zinapoyadan tushmoq; descendre une rivière daryo oqimi bo‘ylab suzib ketmoq4. fam. o‘ldirmoq, otib o‘ldirmoq, narigi dunyoga jo‘natmoq; descendre un avion samolyotni urib tushirmoq. -
10 désuni
-ieadj.1. noahil, ayrilgan, ajratilgan, ayrib, uzib qo‘yilgan, bir-biri bilan bog‘lanmagan, bir-biridan ajralib, uzilib qolgan, aloqasi yo‘q tarqoq2. o‘zaro muvofiqlashtirilmagan, bir-biriga to‘g‘ri kelmaydigan, nomuvofiq, poyma-poy, bog‘lanmagan, yopishmagan; cheval désuni poyantar-soyantar yuradigan ot. -
11 écart
nm.1. ikki narsa orasidagi masofa, ora, oraliq; o‘rta, o‘rtalik; l'écart entre les coureurs chopuvchilar o‘rtasida masofa; à l' écart chetga, chetda; se tenir à l' écart chetda turmoq; sport. un grand écart shpagat (gimnastikadagi figuralarning biri: oyoqlarni bir chiziq bo‘ylab yirib o‘tirish)2. chetga chiqish; chalg‘ ish, qoidani buzish; son cheval a fait un écart uning oti o‘z yo‘lidan chetga chiqib ketdi3. markazdan uzoqdagi kichik aholi yashash punkti4. tafovut, farq; l'écart entre les salaires et les prix maosh bilan narx-navo o‘rtasidagi farq5. ling. til normalaridan chetga chiqish, qoidalarga rioya qilmaslik. -
12 écume
nf.1. ko‘pik; l'écume de la mer dengiz ko‘pigi; se couvrir d'écume ko‘pigi chiqmoq; un cheval couvert d'écume ko‘piklab ketgan ot; l'écume à la bouche, og‘zini ko‘pirtirib, g‘azab bilan2. techn. shlak, toshqol (metall eritilganda qolgan qotishma).nf. écume de mer g‘alvirak tosh, mayday teshikchali, yengil, olovbardor mineral; une pipe en écume g‘alvirak toshdan qilingan trubka. -
13 écumer
vi.1. ko‘piklanmoq, ko‘pik bilan qoplammoq; la mer écumait dengiz ko‘piklanardi; le cheval écume ot ko‘pirib ketyapti2. fig. qattiq g‘azablanmoq, achchiqlanmoq; g‘azabga minmoq, quturmoq; écumer de rage g‘azabi qaynamoq2. vt.1. ko‘pikni olmoq, olib tashlamoq; écumer la confiture murabboning ko‘pigini olib tashlamoq2. fig. talamoq, talon-taroj qilmoq; écumer une région biror hududni talamoq. -
14 efflanqué
-éeadj. oriq, ozg‘in; qotma; un cheval efflanqué oriq ot, qirchang‘i. -
15 emballer
vt.1. o‘ralmoq, joylamoq, qog‘oz xaltalarga solmoq; emballer des fruits mevalarni joylab o‘ramoq; emballer de la vaisselle idishtovoqlarni o‘rab bog‘lamoq2. fam. qamoqqa, hibsga yoki qo‘lga olmoq, qamoqqa olib ketmoq; les flics l'ont emballé hier matin kecha ertalab politsiyachilar uni hibsga oldilar.I vt.1. techn. emballer son moteur motorni eng katta tezlik bilan aylantirmoq; motorni eng katta tezlikda ishlatmoq2. fam. g‘oyat zavqlantirmoq; qoyil qoldirmoq; ça ne m'emballe pas bu meni qoyil qoldirmaydiII s'emballer vpr.1. olib qochmoq, olib qochib ketmoq (ot); son cheval s'emballa uni oti olib qochdi2. bor kuchi bilan, zo‘riqib ishlamoq (motor)3. fig. qiziqtirmoq, berilib ketmoq, ishqiboz bo‘lib qolmoq; s'emballer pour le ski chang‘ida uchishga berilib ketmoq4. qizishmoq, jahli, achchig‘i chiqmoq; qoni qaynamoq; g‘azabga minmoq; il s'emballe pour rien u bekordan-bekorga qizishyapti. -
16 encorner
vt. shoxiga ilib olmoq, shoxiga ilib, ilintirib ko‘ tarmoq; shoxlamoq, shoxini sanchib yarador qilmoq; tilib yubormoq; le taureau a encorné le cheval ho‘kiz otni biqiniga shoxini sanchib yarador qildi. -
17 enfourcher
vt. minmoq; enfourcher la bicyclette velosipedga minmoq; enfourcher un cheval otga minmoq. -
18 entrave
nf.1. kishan, tushov; mettre des entraves à un cheval otni tushovlab qo‘ymoq2. fig. to‘sqinlik, qiyinchilik; qarshilik, g‘ov; to‘g‘anoq; c'est une entrave à la liberté bu ozodlik uchun to‘sqinlikdir; briser les entraves g‘ovni buzib tashlamoq. -
19 entraver
vt.1. entraver un cheval otni tushovlamoq2. fig. halaqit bermoq, qilmoq; siqmoq, qismoq, siqib, qisib qo‘ymoq; cheklamoq, cheklab, qisib qo‘ymoq; g‘ov bo‘lmoq; entraver à la circulation harakatni qiyinlashtirmoq, harakatga halaqit bermoq; sa robe longue entrave ses pas uzun ko‘ylagi yurishga to‘sqinlik qilyapti.vt.arg. yaxshi bilmoq, xabardor bo‘lmoq, tushunmoq, farqiga bormoq; je n'y entrave que dalle bu sohada hech vaqoga aqlim yetmaydi. -
20 étique
adj. ozg‘in, oriq, qoqsuyak; un cheval étique oriq ot; un visage étique ozg‘in yuz.
См. также в других словарях:
cheval — cheval, aux [ ʃ(ə)val, o ] n. m. • fin XIe; lat. caballus « mauvais cheval » (mot gaul.), qui a supplanté le class. equus; cf. aussi joual I ♦ 1 ♦ Grand mammifère ongulé (hippomorphes) à crinière, plus grand que l âne, domestiqué par l homme… … Encyclopédie Universelle
Cheval d'Auvergne — monté en … Wikipédia en Français
Cheval dans l'art — Cheval arabe blanc gris de Théodore Géricault, vers 1812, conservé au musée des beaux arts de Rouen. Le cheval est, dans l art, l animal le plus représenté depuis la préhistoire, et l un des plus anciens sujets artistiques. Il apparait sur tous… … Wikipédia en Français
Cheval mallet — Le Cheval Mallet, d après un montage sous le logiciel GIMP, en 2009 Cheval Mallet ou cheval Malet désigne un cheval fabuleux et maléfique, uniquement mentionné dans le folklore français autour de la Vendée … Wikipédia en Français
Cheval navarrin — par Victor … Wikipédia en Français
cheval-vapeur — cheval, aux [ ʃ(ə)val, o ] n. m. • fin XIe; lat. caballus « mauvais cheval » (mot gaul.), qui a supplanté le class. equus; cf. aussi joual I ♦ 1 ♦ Grand mammifère ongulé (hippomorphes) à crinière, plus grand que l âne, domestiqué par l homme… … Encyclopédie Universelle
cheval — CHEVAL. s. m. Animal qui hennit, propre à tirer & à porter. Cheval noir, blanc, gris pommelé, gris moucheté, truité, gris cendré, gris teste de more, alezan bruslé, alezan moreau, bay, bay brun, bay clair, isabelle, rubican, roüan, poil de souris … Dictionnaire de l'Académie française
Cheval de trait — Cheval de trait, de race trait belge. Un cheval de trait, ou cheval lourd, est un cheval sélectionné pour ses aptitudes à la traction de véhicules et de matériaux de toutes sortes, appartenant à une race puissante et de grande taille. La majorité … Wikipédia en Français
cheval\ d'arçons — cheval, aux [ ʃ(ə)val, o ] n. m. • fin XIe; lat. caballus « mauvais cheval » (mot gaul.), qui a supplanté le class. equus; cf. aussi joual I ♦ 1 ♦ Grand mammifère ongulé (hippomorphes) à crinière, plus grand que l âne, domestiqué par l homme… … Encyclopédie Universelle
Cheval De Trait — sur une île en 2007 Un cheval de trait, parfois nommé cheval lourd, est à l origine un cheval appartenant à une race puissante et de grande taille, sélectionnée pour ses aptitudes à la traction de véhicules et de matériaux de toutes sortes. La… … Wikipédia en Français
Cheval blanc dans la culture — Cheval blanc sur une peinture de James Ward (1769 1869). Le cheval blanc est, dans la culture humaine, au centre de nombreux mythes, de légendes, de contes, de traditions et de représentations à travers le monde. Des pouvoirs fabuleux leurs sont… … Wikipédia en Français